Pridaj zaujímavosť

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/svinica-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/raj-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/hodkovce-1_0.jpg

Sakrálne pamiatky

V nedeľu 23. augusta 1908 o tretej hodine popoludní zhromaždili sa takmer všetci obyvatelia obce Stratená, aby boli svedkami historickej udalosti. Obecný richtár Martin Rešovský, ktorý bol zvolený v r. 1890 a bol 18. rok richtárom, spolu s duchovným otcom Štefanovským dekanom Almášom poklopali základný kameň stavby rímsko-katolíckeho kostola. Slávnostnú chvíľu svojou účasťou vyšperkoval bulharský panovník, cisár Coburg Ferdinand, ktorý v tom čase strávil časť svojej letnej dovolenky v blízkom rodovom poľovníckom kaštieliku na Pustom Poli.

Jeho výsosť s potešením prijala osobné pozvanie stratenského richtára a na výstavbu kostola venovala ako svoj dar 3600 uhorských korún. Stavebný materiál (drevo, kameň) venoval obci knieža Filip Coburg. Cisár Ferdinand Coburg, okrem peňažného daru v hotovosti, odovzdal do rúk richtára vlastnou rukou podpísanú svoju fotografiu v panovníckej paráde a podpísal zakladajúci listinu uloženú pod základným kameňom.
V tom istom čase, teda v lete 1908, začali stavať aj budovu školy v Stratenej, s nákladom 13500 uhorských korún. Stavbu školy financovali miestne i okolité banské a hutnícke prevádzky rimomuráňskej i Coburgovskej spoločnosti. Koncom novembra 1908 už boli obidve stavby pod strechou. Po dokončení školy ju v lete 1909 odovzdali investori bezplatne do správy štátu.

Z obecnej kroniky, ktorú v r. 1932 - 1944 viedol notár F. Simonffy:
Tunajšia obec je cirkevne pridelená k Dedinkám.
V obci sa nachádza malá kaplnka, zasvätená sv. Augustinovi. Kaplnka bola postavená v roku 1909, z hmotných a vecných podpôr (peniaze, drevo) Ferdinanda Saxo-Coburga, bulharského kráľa Ferdinanda. Zbytok nákladu sa uhradil dobrovoľnou zbierkou medzi veriacimi. V kaplnke je umiestnená uzavretá prvá lavica s vyrytým rodinným kráľovským erbom. V kaplnke je zamurovaná aj tabuľa s textom uvedenom v odstavci: „Staré nápisy“. Kaplnka má iba jeden oltár s vlastným oltárnym kameňom. Kaplnka je vybavená riadnymi omšovými rúchami a sv. nádobami. Na dobšinskej strane je tiež kaplnka, tzv. sv. Špitál. Kaplnka s jedným oltárom. Patrónkou chrámu je sv. Magdaléna. okolo tejto kaplnky je zriadený aj samostatný cintorín pre veriacich z osady Špitál. Kaplnku túto dal vystaviť údajne veriaci menom Novotný.

Na Gotickej ceste v M. Ozorovciach sa nachádza neskororenesančná zvonica z r. 1619 – vzácna kultúrna pamiatka v rámci strednej Európy. Je výnimočná tým, že pri jej stavbe sa nepoužil ani jeden kovový klinec.

V nedeľu 23. októbra 2011 sa v rímskokatolíckom Kostole sv. Márie Magdalény v Malých Ozorovciach konalo podujatie Renesancia v ľudovej architektúre. Organizátori - Regionálne osvetové stredisko Trebišov, obec Malé Ozorovce a cirkevné spoločenstvá obce pripravili hodnotný kultúrny program zameraný na kresťanské regionálne dejiny. Vzácnosť kultúrnej pamiatky priblížil historik PhDr. Juraj Žadanský, CSc.

Sakrálne spevy zneli v podaní Gréckokatolíckeho  zboru sv. Bazila Veľkého zo Stanče-Úpora, Rímskokatolíckeho Magnificatu  z Trebišova a farského zboru Jochanan z V. Ozoroviec. Bohatý potlesk zožala aj Kristínka Buzinkaiová, žiačka ZUŠ v Sečovciach. Regionálne dejiny, prezentáciu  zborového spevu doplňalo aj výtvarné umenie. V kultúrnom dome návštevníci obdivovali 2 výstavy – Sakrálna tvorba Vladimíra Semana z Novosadu a výstava detských výtvarných prác Sväté Trojhviezdie – Cyril – Gorazd – Metod. Doplňala ich plastika sv. Gorazda od Jána Kešeľa.
Projekt bol  realizovaný s finančnou podporou programu Terra Incognita Košického samosprávneho kraja. Súčasťou projektu je aj publikácia Renesancia v ľudovej architektúre.

Obec bohatá na notoricky známe pamiatky ukrýva aj menej známy klenot - kostol sv. Michala. Od roku 1993 je súčasťou chránenej pamiatkovej zóny.

Kostol stojí na kopci pri hrade a predstavuje typickú ukážku sakrálnej gotiky. Najstaršie časti kostola stáli už v 13. storočí. V roku 1484 pristavali severnú loď a v roku 1500 južnú.

V roku 1773 zasiahol obec veľký požiar, ktorý počkodil aj hrad aj kostol. Pri prestavbe bol zachovaný gotický charakter chrámovej lode, veža už ale bola postavená v barokovom slohu. V roku 1882 veža opäť zhorela, opravili ju, ale začiatkom 20. storočia do nej udrel blesk a tak ju stavali tretíkrát, tentoraz do dnešnej podoby v neogotickom slohu.

Interiér kostola je vybavený barokovými oltármi, organ vyrobila v povojnovom období firma Rieger.

Kostol je obkolesený fortifikačným múrom s barbakanmi. Toto miesto v minulosti slúžilo ako útočisko obyvateľov obce a ochrana pred nepriateľmi. Nešlo iba o Tatárov a Turkov, svoju daň si vyberali aj Jiskrovci, či neskôr, v časoch 30-ročnej vojny a protihabsburských povstaní žoldnieri najatí do rôznych vojsk. V tomto priestore boli pochovávaní kňazi a významní obyvatelia obce, v Markušovciach najmä predstavitelia rodiny Mariássy.

Najstarším objektom bezmála dvojtisícovej obce Jaklovce je gotický kostol, ktorý sa v historických listinách prvýkrát spomína v roku 1297.

Neznámý objekt
Oproti súčasnému bol menší, vlastne pôvodná stavba v ranogotickom štýle tvorí sakristiu súčasného chrámu. Patrocínium, ktorému sa kostol zasvätil svätcovi, padlo na sv. Antona Pustovníka a jeho žiaka sv. Pavla Eremita. Pri obhliadke v súčasnosti môže znalec namietať, že tieto informácie nebudú celkom presné, pretože charakteristická gotická klenba s lomenými oblúkmi sa nachádza aj vo svätyni. Napriek tomu bola postavená neskôr. Loď kostola má rovný strop, ktorý bol pôvodne po prvej dostavbe skrášlený dreveným kazetovým obložením.

Jaklovská fara podľa písomných záznamov i pamäte najstarších obyvateľov obce vždy spravovala niekoľko dedín. Tieto pripomínajú fresky na stenách. Sú na nich vyobrazení svätci, ktorých si dané obce zvolili za patrónov. Svätá Katarína pripomína Rolovu Hutu, sv. Margita Margecany a archanjel Michal Veľký Folkmar.

Chrám nemá oltár. Historickou vzácnosťou je však gotická socha Madony z Jakloviec. Pochádza z 1. polovice 15. storočia a pamiatkari ju charakterizujú ako drevorezbu a polychróm. Zároveň však dodávajú, že vzhľad súčasnej sochy nemusí byť totožný s tým, ako vyzerala v čase svojho vzniku, pretože v období baroka bola upravená podľa požiadaviek vtedajšej doby na výzor svätcov. Toto rezbárske dielo v stredoveku vyhotovil muž označovaný ako Majster Bielej Madony z Toporca. Pôsobil na Spiši v rokoch 1425 až 1465. Považuje sa za predchodcu spišskej drevorezbárskej dielne, ktorej najznámejším predstaviteľom je Majster Pavol z Levoče.

Pred kostolom stojí kaplnka so sochou sv. Jána Nepomuckého. Nachádza sa v nej neskorobaroková kamenná socha svätca, ktorú zhotovili rovnako ako kaplnku koncom 18. storočia.

Slavomír Szabó

Zdroje informácií, pramene:
František Hricko: Z cirkevných dejín - in Jaklovce od histórie k súčasnosti (Obecný úrad Jaklovce, 2007),
Pamiatky Východoslovenského kraja v štátnych záznamoch, (Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1969)

Najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou obce Lipovník je rímskokatolícky románsky kostol sv. Jána Krstiteľa. Jednoloďová stavba s polygonálne zakončeným presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou.

Pôvodne stredoveký kostol postavený na prelome 12. a 13.. stor. z pravidelných kamenných kvádrov. Kostol prešiel viacerými úpravami v rokoch 1721, 1856 a 1894, veža a rozšírenie lode z r. 1894. Nad vchodom do sakristie tesne pod čelom klenby sa zachovali gotické nástenné maľby zo zač. 15. stor. znázorňujúce narodenia Ježiša Krista. Pri reštauračných prácach sa pod murivom na časti južnej steny kostola odkryli pôvodné múry románskeho kostola. Pre ich vysokú kultúrnu hodnotu sa táto časť zakonzervovala a ponechala bez muriva.

V rokoch 2005 - 2006 prešiel kostol rekonštrukciou strechy, vitrážnych okien, kostolných okien a na obnovu štítu veže z finančných prostriedkov zo zbierky na území USA.
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský kostol.
Návštevu kostola je potrebné vopred dohodnúť, kostol býva zatvorený s výnimkou sv. omší. Svätá omša: nedeľa o 10.00 h. Telefónny kontakt na farský úrad: 058/797 11 43

Stránky

Odoberať RSS - Sakrálne pamiatky