Trebišov

Tokaj, naša najmenšia vinárska oblasť, sa rozkladá na ploche 907 hektárov a pokrýva územie 7 obcí:
Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky.
Vinič sa tu pestuje odpradávna, no až na začiatku 17. storočia sa vďaka učiteľovi a kazateľovi Szepsi Lacko Mate zrodilo typické tokajské víno, keď niekedy po roku 1612 vymyslel a vyskúšal výrobu tokajského samotoku, zvaného aszu. Odvtedy tokajské víno víťazne tiahne svetom a získava si srdcia a chuťové poháriky jednoduchých ľudí, ale aj kráľov a filozofov.

Začíname v Čerhove

V Čerhove vás určite zaujme areál, v ktorom sú drevené sochy – produkty jedného z mnohých plenérov výtvarníkov – a obecná pivnica. Otvorená je predovšetkým vo štvrtú septembrovú sobotu, kedy sa koná obľúbený a hojne navštevovaný festival Tokajské vinobranie. Roky sa naň dá dostať špeciálnym vlakom, ktorý vypravujú z Košíc. Na bohatom festivalovom programe spolupracujú všetky tokajské obce a predovšetkým vinári, veď je to jedinečná príležitosť predstaviť vlastnú produkciu širokej verejnosti.

V strede obce nájdete moderné informačné centrum a dom tradícií, v ktorom miestni obyvatelia zhromaždili množstvo predmetov dennej potreby, bez ktorých si život nebolo možné predstaviť.

Veľká Tŕňa

Ďalšou tokajskou obcou je Veľká Tŕňa. Určite navštívte komplex vínnych pivníc, málokedy sú všetky zatvorené a miestni vinári sa radi podelia o svoj mok. Rovnako dôležité je navštíviť aj jedného z najznámejších tokajských vinárov Ostrožoviča. V areáli jeho podniku si môžete pozrieť rôzne nástroje a stroje na ošetrovanie viniča a výrobu vína, priamo v objekte penziónu si môžete objednať prehliadku tufových pivníc, ktoré sa skrývajú pod celým Tokajom. Je to jedinečný zážitok, ktorý môžete umocniť degustáciou priamo v pivniciach.

Malá Tŕňa

V Malej Tŕni si môžete rovnako prezrieť tufové pivnice, stačí, ak navštívite firmu Tokaj Macik Winery, čo je ďalší z neprehliadnuteľných vinárskych rodov nášho Tokaja. Okrem toho je tu samozrejme aj rad malých vinárov, ich vína nie sú o nič horšie. Dozviete sa od nich jednu dôležitú informáciu – tokajské chutí najlepšie priamo v pivnici a zo suda. Jeho fľaškovanie a prevoz z neho robia už niečo úplne iné. Napriek tomu si nejakú fľašku ako suvenír môžete zobrať.Pri návštevách v pivniciach dávajte pozor na hlavu – stropy sú tu nízke a svetla málo. Jedna užitočná pomôcka – vstupujte do pivničnej chodby pospiatky, robia to tak aj skúsení vinári!

Nad Malou Tŕňou sa od mája 2015 vypína nová dominanta Tokaja – vyhliadková veža. Je vysoká 12 metrov a ponúka panoramatický pohľad na tokajské vinice. Plošina na vrchole ponúka ďalekohľad a tabuľky s popismi viditeľných bodov na obzore. Takto môžete spoznať Tokaj aj z výšky.

Čo spája Malú a Veľkú Tŕňu?
Kedysi to bola jedna obec. Po vzniku Československa však pocítili obyvatelia Tŕne chuť osamostatniť sa a tak slovo dalo slovo a vznikli obce dve. A pretože obe chceli byť Tŕňami, dostala jedna označenie Malá a druhá Veľká. V tých časoch neexistoval obecný rozhlas, ale každá poriadna dedina mala hlásnika – bubeníka, ktorý vybubnovával oznamy na pľaci. Vážny problém vznikol rozdelením práve tu – Veľká Tŕňa si bubon prisvojila a Malej sa neušlo. Pociťovali to ako krivdu a tak sadli a spísali list – priamo prezidentovi republiky, tatíčkovi Masarykovi. Keď je tá demokracia, nech ich rozsúdia.
Čo sa však stalo! Z Prahy dostali Malotŕňania nielen odpoveď, ale aj objemný balík. V tom balíku im prezident Masaryk poslal – nový bubon! Je isté, že Veľkotŕňania závideli a možno aj ľutovali, že tak nerozumne uchmatli starý obecný bubon. V Malej Tŕni odvtedy hlásnik vybubnovával oznamy na bubne z Pray, priamo od prezidenta. Možno mali jeho oznamy väčšiu váhu, ale to už letopisy obce nezaznamenávajú. Rovnako ani to, kam sa bubon podel, keď obec elektrifikovali a zaviedli v nej obecný rozhlas. Možno sa niekde na pôjde váľa v prachu a čaká na svoje objavenie.

Černochovské vinice

Najmenšia tokajská obec Černochov je obklopená vinohradmi, na ktorých celý rok vládne čulý ruch.

Detaily z tokajského zákulisia
Povedzme si pár slov o tom, z čoho a ako sa vyrába tokajské víno a prečo niektoré z týchto vín nesú označenie putňové.
Pomôžeme si slovami Jaroslava Ostrožoviča: „Základom výroby tokajských vín sú 3 odrody hrozna: Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Práve tieto odrody sú od prírody obdarené tvorbou cibéb. Základnou podmienkou tvorby cibéb je dlhá slnečná jeseň s rannými hmlami, typická práve pre Tokaj.
Cibéby sa kedysi zbierali do putní – do jednej putne sa zmestilo cca 25 – 30 kg cibéb. Pomleté cibéby sa následne zalejú muštom – zaliate sa macerujú cca 36 hodín a po vylisovaní podliehajú alkoholovému kvaseniu, alebo mladým vínom – po 48 – 36 hodinovej macerácii a následnom lisovaní sa odkladajú do pivnice na zretie.
O tom či to bude 3 alebo 6 putňový výber rozhoduje  množstvo pridaných hrozienok na mieru tzv. gönczkého suda (136 l). Napríklad pri 4 putňovom tokajskom výbere zalievame 4 putne (cca 100 kg) cibéb 136 litrami tokajského muštu alebo vína.
A čo je sú to tie cibéby? Zhrozienkovatené bobule hrozna napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea. Táto pleseň naruší šupku bobule a spôsobí odpar vody. Tým sa koncentrujú cukry a buketné látky v hrozienku.“

Pravdu vo víne hľadali mnohí

Keď sa zastavíte v Malej Bare zaujme vás v hornej časti obce jedinečná kultúrna pamiatka – románsky kostol z 1. polovice 13. storočia. Dnes patrí reformovanej cirkvi. Zreteľné znaky románskeho slohu sú viditeľné aj napriek neskorším prestavbám. V interiéri kostola je zaujímavá kazateľnica a lavica pre miestneho donátora. Pozrieť si interiér kostola je možné bez obmedzenia, kľúče sú k dispozícii u kostolníka v obci v dome č. 3.

Slovenské Nové Mesto

Vzniklo súčasne so vznikom Československej republiky v roku 1918. Hranica vtedy rozťala bohaté obchodné mesto Siatoraljaujhély a jeho menšia časť zostala na Slovensku. Počas prvej republiky bolo toto mesto predovšetkým významným sídlom finančnej stráže, pretože vtedajšia hranica bola popretkávaná pašeráckymi chodníčkami, o ktorých sa v týchto končinách traduje množstvo príbehov. V Slovenskom Novom Meste stojí za zmienku architektonicky zaujímavý rímskokatolícky kostol, pôvodne židovská synagóga. Na námestí bolo pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Konštantína a Metoda odhalené originálne súsošie.

Viničky

Vo Viničkách stojí v súčasnosti najväčší závod na spracovanie hrozna na Tokaji, nie je však prístupný pre verejnosť. Nájdeme tu však aj firmu Zlatý strapec, v ktorej môžeme opäť degustovať víno kráľov.

Plavba po rieke bez prameňa

Na spestrenie môžeme využiť plavbu vyhliadkovou loďou po Bodrogu, rieke bez prameňa a ústia. Vznikla sútokom Latorice a Ondavy a vlieva sa do Tisy. Prechádza územím, ktoré je vďaka výskytu množstva druhov vtáctva zaradené do sústavy Natura 2000, známym pod názvom Medzibodrožie. Vo Viničkách sú zaujímavé dva mosty cez Bodrog, z ktorých ten železničný je zaradený medzi technické pamiatky.