Pridaj zaujímavosť

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/svinica-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/raj-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/hodkovce-1_0.jpg

Sakrálne pamiatky

Ciele projektu
Zvýšiť návštevnosť kultúrnych a duchovných podujatí v historickom objekte - románsko-gotickom kostole vo Svinici. Skvalitniť služby pri podujatiach, konaných v tomto objekte, otvoriť priestory verejnosti.

Špecifické ciele projektu
Zamedziť chátraniu historického objektu, upraviť prístup k objektu,zlepšiť informovanosť  o jednotlivých kultúrnych podujatiach i o objekte samotnom. Zvýšiť úroveň a komplexnosť ponúkaných služieb.

Východisková situácia
Od poslednej rekonštrukcie ranogotického kostola vo Svinici ubehlo viac ako 40 rokov. V súčasnoti hrozí devastácia objektu od zatekajúcej šindľovej strechy, poškodeného symbolu a bleskozvodu na streche, nezasklených okien objektu, nedostatočného zabezpečenia objektu voči vandalom a zlého technického stavu vstupných dverí a prístupovej brány.
Pre komplexné poskytnutie služieb návštevníkom chýba sociálne zariadenie (vzhľadom k vyvýšenému postaveniu objektu nad dedinou). Preto je projekt  zameraný na opravu najurgentnejších miest objektu: strechu, vstupné dvere, bleskozvod, prístupovú bránu, vybudovania ekologického sociálneho zariadenia  a inštalácie informačnej tabule (pri prístupovej ceste).
Od 90-tych rokov sa tu pravidelne konajú hudobné koncerty, výstavy fotografov a výtvarníkov, tvorivé umelecké dielne pre deti a mládež. Objekt s vynikajúcim potenciálom - najmä výnimočnými akustickými vlastnosťami už nevyhovuje bežným štandardom (vlhkosť, chýbajúce sociálne zariadenia...) pre návštevníkov kultúrnych podujatí. Reformovaná kresťanská cirkev by chcela zmierniť tento havarijný stav a vzbudiť  záujem o stredoveký skvost na Above, ktorý potrebuje celkovú obnovu - možno aj odkrytie vzácnych fresiek. Reformovaná kresťanská cirkev nikdy nedostala príežitosť participovať na jeho rekonštrukcii.

Situácia po ukončení realizácie projektu
Rekonštrukciou strechy, vchodových dverí a brány, opravou bleskozvodu sa zatraktívni estetický vzhľad a funkčnosť objektu. Už na ceste a smerom k objektu budú umiestnené informačné tabule. Projektom sa zamedzí devastácii objektu a naštartuje sa ním zvýšená návštevnosť  kultúrnych podujatí. Zavŕšením tohto projektu bude  podujatie Festival starého umenia a histórie Abova (20., 21. a 23. 9. 2012), ktoré má v septembri stúpajúcu návštevnosť a úroveň. Celkové prostredie, s nádhernými a vzácnymi freskami je ideálnym prostredím pre organizáciu a produkciu starej hudby, zborových, duchovných ale  aj podujatí s jazzovým programom. Pomerne rozsiahly areál okolo kostola umožňuje aj dobové rekonštrukcie a prezentácie historického života. Ranogotický kostol je pre región Abova výnimočný nielen svojou starobylosťou (pochádza z 12. storočia), ale aj polohou a nádhernou freskovou výzdobou, ktorá by si zaslúžila komplexnú rekonštrukciu.

Spôsob realizácie projektu
1. Rozvrhnutie časového harmonogramu rekonštrukčných prác.
2. Porada s odborníkmi ohľadom materiálov a postupov.
3. Rekonštrukčné práce na streche kostola - výmena  poškodených dielov  (šindľov), oprava bleskozvodu.
4. Náter strechy.
5. Inštalácia  sociálneho zariadenia.
6. Rekonštrukcia a sanácia  vstupných dverí a brány (kováčske a stolárske práce).
7. inštalácia zabezpečovacieho zariadenia.
8. Zhotovenie info tabúľ  a ich  osadenie.

Udržateľnosť výsledkov projektu
Zárukou udržateľnosti sú tradičné podujatia cyklicky realizované Kultúrnym centrom Abova,
Reformovaným kresťanským zborom a Obecným úradom.
Zároveň je tu rozvojový potenciál vyplývajúci z odkrytia ďalších fresiek v interiéri a organizovania nových formátov podujatí.

Termín realizácie projektu
07/2012 - 09/2012

Výška poskytnutej dotácie
14 850,00 €

Ciele projektu
Zvýšenie návštevnosti a skvalitnenie služieb pre turistov v Dóme svätej Alžbety v Košiciach do roku 2013.
Skvalitniť  služby pre turistov rozšírením priestoru turistickej informačnej kancelárie v Dóme sv. Alžbety.
Zatraktívniť turistickú destináciu Dóm sv. Alžbety, zefektívniť využitie kultúrneho dedičstva a jeho propagáciu.
Prispieť k podpore domáceho a zahraničného cestovného ruchu.

Východisková situácia
Dóm sv. Alžbety v Košiciach ako najznámejšia gotická pamiatka mesta Košice ale aj Košického kraja, stále viac priťahuje veľké množstvo návštevníkov – tuzemských i zahraničných turistov. Perly gotickej cesty, n.o. zabezpečuje poskytnutie informácií o košickej dominante a sprevádzanie turistov – v interiéry dómu je zriadené miesto pre sprievodcov. Táto miestnosť nespĺňa kritériá pre poskytnutie služieb – je maličká, nezmestia sa v nej ani dvaja ľudia, nie je tam miesto na skladovanie propagačných a informačných materiálov o pamiatke a v porovnaní so štandardom v zahraničí pôsobí biedne. Za účelom zlepšenia súčasnej situácie je plánovaná aktivita projektu, ktorej výsledkom bude vytvorenie lepších priestorov pre sprievodcov, ktorí  budú môcť poskytovať kvalitnejšie služby pre turistov. V súčasnosti stagnuje dostatok prezentačných a propagačných materiálov, ktoré prispejú nielenže k publicite a  propagácii dómu, ale  na základe neustáleho dopytu po tomto produkte, naplníme potreby turistov. Informovanosť o kultúrnom dedičstve – dómu ešte stále nie je na veľmi dobrej úrovni, tak ako by si to táto pamiatka a dominanta zaslúžila. Perly gotickej cesty, n.o. a jej členovia, prívrženci vyvíjajú  úsilie k postupnej rekonštrukcii, ale zameriavajú sa aj na aktivity, ktoré prispejú k zvýšeniu záujmu o miestnu kultúru a históriu.

Situácia po ukončení realizácie projektu
V rámci projektu sledujeme zámer rozšírenia turistickej informačnej kancelárie v Dóme sv. Alžbety. Kancelária bude rozmerovo väčšia, čím poskytne komfortnejšie prostredie pri vykonávaní práce sprievodcov. Vytvorí sa miesto pre skladovanie informačných materiálov a bude zriadená vitrína s ponúkaným sortimentom propagačného materiálu pre turistov. Takto sprievodcovia môžu vyhovieť požiadavkám návštevníkov, ktorí majú záujem o nákup pohľadníc, bulletinov, resp. kníh, čím sa zabezpečí lepšia propagácia národnej pamiatky. Zrealizovaním ďalšej aktivity – virtuálna prehliadka Dómu sv. Alžbety, inovatívnym spôsobom ponúkneme ďalšiu formu propagácie. LCD monitor, kde bude verejnosti dostupná virtuálna prehliadka vrátane doplnkových informácií o dóme a Gotickej ceste bude umiestnený v informačnej kancelárii dómu. Zvýšime dostupnosť prostredníctvom web stránok – www.terraincognita.sk, www.dom.rimkat.sk,www.virtualTravel.sk, www.perlygotickejcesty.sk, www.kosice.sk, www.szenterzsebetut.hu a ďalšie, kde výstup bude umiestnený. Po ukončení realizácie, výstup bude prístupný širokej verejnosti. Tlačeným propagačným materiálom rozšírime ponuku
sortimentu propagačného materiálu pre obyvateľov, domácich a zahraničných turistov.

Spôsob realizácie projektu
Rozšírenie turistickej informačnej kancelárie v interiéri dómu sv. Alžbety pomocou drevených deliacich prvkov.
Virtuálna prehliadka Dómu svätej Alžbety.
Dóm sv. Alžbety – Perla Gotickej cesty – tlačená publikácia propagujúca históriu dómu a dóm samotný.
Zriadenie informačného pultu v turistickej informačnej kancelárii a vitríny pre ponúkaný sortiment propagačného materiálu pre turistov

Udržateľnosť výsledkov projektu
Garantom udržteľnosti projektu je nezisková organizácia, ktorá disponuje ľudskými zdrojmi s bohatými skúsenosťami s riadením a realizáciou projektov. V orgánoch n.o. sú zastúpení predstavitelia zakladajúcich organizácií – Rímskokatolíckej cirkvi a Mesta Košice – ktoré majú evidentný záujem o zvyšovanie propagovania a návštevnosti národnej kultúrnej pamiatky, o zviditeľnenie a zvýšenie záujmu o miestnu kultúru, históriu a tradície. Po finančnej stránke žiadateľ disponuje finančnými zdrojmi, ktoré využije na zabezpečenie multiplikačného efektu projektu a naďalej bude prekladať ďalšie projekty za účelom realizovania aktivít, ktoré budú pokračovaním v plánovaných aktivitách. Udržateľnosť zabezpečíme aj aktualizáciou prípadným doplnením virtuálnej prehliadky, rozširovaním informácií na LCD monitore a prípravou ďalších propagačných materiálov.

Termín realizácie projektu
07/2012 - 09/2012

Výška poskytnutej dotácie
8 000,00 €

Ciele projektu
Rozšíriť ponuku v oblasti kultúry, cestovného ruchu a voľno časového vyžitia.
Zvýšiť kvalitu kultúrnej a voľno časovej infraštruktúry s cieľom rozvíjať, vytvárať a zatraktívňovať turistické destinácie v Košickom kraji a podporiť tak domáci a zahraničný cestovný ruch.

Východisková situácia
Ruská Bystrá leží v horskom prostredí juhovýchodnej časti Vihorlatu, v nadmorskej výške 450m. Okolitá krajina má estetické a prírodné hodnoty – Chránené vtáčie územie Vihorlatské vrchy, Chránená krajinná oblasť Vihorlat. Najzaujímavejšie z týchto prírodných daností je územie európskeho významu ÚEV Morské oko a územia zapísané do svetového dedičstva Karpatský bukový prales (Karpatské bukové pralesy predstavujú spoločné svetové prírodné dedičstvo Slovenskej republiky a Ukrajiny). Najvzácnejšou zaujímavosťou daného územia je objekt zapísaný v roku 2007 do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v Christchurche na Novom Zélande v roku 2007 – Drevený kostolík, gréckokatolícky drevený kostol sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej, bol postavený na začiatku 18. storočia. Drevená trojdielna zrubová stavba pozostáva z oltárnej miestnosti, lode a podvežia. Oltárna miestnosť má polygonálny (6-uholníkový) tvar. Strecha je šindľová.

Situácia po ukončení realizácie projektu
Katastrálne územie obce Ruská Bystrá je vhodným územím pre horskú turistiku. Turisti môžu vykonávať pešiu turistiku v CHKO Vihorlat,  ako aj v ostatných prírodných rezerváciách a zároveň môžu obdivovať svetové dedičstvo UNESCO Drevený kostolík. Po celodennej túre bude plocha bývalej školskej záhrady ideálnym priestorom pre oddych a relaxáciu v novopostavenom altánku a upravených plochách okolo studne a pri obnovenom kultúrnom dome.

Snahou je posilnenie regionálneho rozvoja, zlepšenie kvality života obyvateľov v regióne a skvalitnenie služieb kultúrneho a cestovného ruchu.

Spôsob realizácie projektu
Realizácia požiadavky bude zahŕňať nasledovné kroky a aktivity: 1) obnova obecnej studne ako dominantného prvku priestranstva pred kultúrnym domom – zhotovenie kamenného múrika z lomového kameňa a dubového masívu, inštalácia lavičiek, zrealizovanie spevnenej plochy okolo studne; 2) inštalácia informačnej tabuli pri autobusovej zastávke a pri kultúrnom dome (náučné tabule o histórii, kultúrnych a prírodných hodnotách daného územia a okolia), 3) výstavba altánku so sedením a realizácia spevnenej plochy; 4) výstavba autobusovej zastávky; 5) revitalizácia parkovej výsadby – odstránením nevhodných drevín a výsadba novej zelene.

Udržateľnosť výsledkov projektu
Účelom projektu je vytvoriť podmienky realizácie environmentálnych zámerov obce. Rieši environmentálne problémy v urbanizovanom a krajinnom prostredí obce a sú orientované na zlepšenie podmienok – v úprave a údržbe verejných priestranstiev a verejnej zelene, vytvorenie environmentálnych prijateľných podmienok pre oddych a voľno časové aktivity všetkých vekových kategórií obyvateľov. Realizáciou požiadavky revitalizácie a rekonštrukcie úpravy verejného priestoru v obci sa zvýši kvalita života obyvateľov. Zachová sa ráz vidieckeho prostredia. Z realizácie požiadavky budú mať preto priamy úžitok obyvatelia obce, ktorí efektívnejšie využijú verejné priestory pre svoj spoločenský život. Konkrétne budú profitovať skupiny občanov: mládež (stretávanie sa),  rodiny s deťmi (plochy na hranie a stretávanie), starší občania (oddychové plochy). Okrem toho bude mať realizácia požiadavky aj nepriamy úžitok (propagácia, rozvoj služieb CR, ekonomická prosperita). Inovovaná a rozšírená ponuka v oblasti kultúry, cestovného ruchu a voľno časového vyžitia.

Termín realizácie projektu
06/2012 – 10/2012

Výška poskytnutej dotácie
13 498,98 €

V obci Inovce je cerkov síce mladšia, ale jej história je vďaka pamätným zápisom lepšie zmapovaná. Do zoznamu UNESCO sa však nedostala, možno preto, že ikonostas, ktorý mal byť v cerkvi umiestnený, bol taký veľký, že z neho jednoducho kus odrezali.

Cerkov sv. Michala archanjela získali Inovčania ako dar. V neďalekých Baškovciach už svojimi rozmermi nevyhovovala, postavili si murovanú cerkov a tú drevenú darovali do Inoviec. Stalo sa to v roku 1836. Nadšení Inovčania postavili cerkov pekne na najvyššom bode dediny, na vrchole kopca nad cintorínom, aby bo viditeľný z diaľky. Len čo však prišla zima – a tie vedia byť v týchto končinách poriadne tuhé s veľkou nádielkou snehu – cerkov osirela. Veriaci, čo ako sa snažili, nedokázali sa vydriapať po šmykľavom svahu až k dverám cerkvi. A tak na jar chrám znovu rozobrali a preložili na dnešné miesto. Pre veriacich to bolo poučenie, že sa netreba veľmi vyvyšovať.

Návštevu cerkvi si môžete objednať na obecnom úrade.

Pokiaľ v obci navštívite miestny evanjelický a.v. kostol, dozaista vašej pozornosti neujde vzácny organ. Ide o pozoruhodný nástroj z 18. storočia, presnejšie z roku 1794.

Prvá písomná zmienka o organe na území Slovenska pochádza z východu. Je datovaná do roku 1434 a podľa nej bol takýto nástroj v Bardejove. Za rozkvet organovej hudby môžeme považovať obdobie baroka. To nielen kompozične, pokiaľ ide o tvorbu skladieb pre tento nástroj, ale i z hľadiska jeho rozšírenia. V 17. storočí sa už nachádzal nielen v kostoloch veľkých miest, ale aj v menších mestách a významných obciach.

Organ v Pozdišovciach je jednomanuálový, 14 registrový. Biely podklad zdobí pozlátená výzdoba. Vysoký je 5 metrov a 4,5 metra široký. Má 72 píšťal v dĺžke od 70 centimetrov do 3 metrov.

Kostol tento nástroj získal ako dar od grófa Adama Sirmaia a jeho manželky barónky Terézie Podmanieckej. Výrobcom je hudobná dielňa Jana Tučeka v Kutnej Hore.

Nástroj je vzácny aj tým, že vyše 30 rokov na ňom komponoval a hrával známy národný buditeľ a učiteľ Karol Samuel Benjamín Seredaj.

Kostol je otvorený v čase bohoslužieb, turistickú obhliadku si je potrebné dohodnúť na hneď vedľa stojacej fare.

Nad obcou Rudník stojí na lúke obkolesenej prevažne dubovými lesmi kostol svätej Anny. Takmer kilometer vzdialený chrám od dediny je vhodným cieľom výletov pre tých, čo vyhľadávajú pokojné prostredie. Vo svojej podstate je dané územie výnimočné. Nielenže sa k nemu viaže povesť o zázraku, ten zázrak uznal aj Vatikán a v roku 1751 ho vyhlásil pápežskou bulou za pútnické miesto.

Okrem kostola tu stojí aj väčší prístrešok s lavičkami a blízko sa nachádza výdatný upravený prameň pitnej vody s kaplnkou a sochou sv. Jána Nepomuckého.

Pri prameni sa nachádza aj malá vodná zdrž a jediná zachovalá budova niekdajších Rudníckych kúpeľov. Lúka, či aj ďalšie priľahlé lúky tohto bočného hrebeňa Volovských vrchov sú hodné návštevy; poskytujú možnosti nenáročných túr a prechádzok – v smere na Poproč s výhľadmi do okolia.

Slavomír Szabó

Zaniknutý kostol, ku ktorému je azda bližšie Nižná Myšľa, ale nachádza sa v katastri obce Vyšná Myšľa, bol dlho neznámy. Až archeologický výskum v katastrálnej polohe Koscelek odkryl základy pôvodne ranogotického chrámu z 13. storočia. Jeho rekonštruované základy môžete nájsť na zalesnenej vyvýšenine nad ľavým brehom rieky Olšava na náučnom chodníku Horný Abov.

Žiaľ, nezachovala sa žiadna historická listina, ktorá by dokumentovala, aké patronícium mal daný kostol. Iba na základe niektorých novších prameňov sa predpokladá, že bol zasvätený Márii Magdaléne. Dnes už môžeme opísať len jeho pôvodnú architektúru. Išlo o jednoloďový kostol, ktorého presbytérium malo štvorcový uzáver, pravdepodobne z druhej polovice 13. storočia. Zachovali sa aj zvyšky západného a južného vstupu lode. Sakristia bola pristavaná neskôr na severnej strane presbytéria.

Podľa základov vieme, že stavba bola spevnená diagonálne situovanými nárožnými opornými piliermi na západnej strane, ktoré boli neskôr doplnené o ďalšie dva piliere pristavané tiež k západnému múru, dva oporné piliere boli pristavané aj k severnému múru sakristie. Podľa pôdorysnej schémy je kostol typickým príkladom ranogotického dedinského kostolíka.

V okolí kostola sa nachádzala osada, ktorú pravdepodobne vyplienili vojská Jána Jiskru, takže zanikla. Táto osada nebola doslovne dedinou v dnešnom zmysle, tvorili ju roztrúsené usadlosti, kde žili poľnohospodári, ale tiež kováč. Zvyšky jeho dielne archeológovia objavili na protiľahlom brehu rieky Olšava. Presný názov tejto osady presne nepoznáme, pravdepodobne znel Musla. Sformovala sa niekedy v 12. až 13. storočí a zanikla v roku 1458.

Slavomír Szabó

Čerhov je obec so slovenský obyvateľstvom, i keď sa nachádza v oblasti Tokaja, kde v iných dedinách dominuje maďarská národnostná menšina. Za Rakúsko-Uhorska, I. ČSR i v čase Horthyho okupácie, keď Čerhov pripadol Maďarsku, tu však žila pomerne početná židovská komunita. Až do osudného roku 1944, keď Maďari začali s jej deportáciou do koncentračných táborov.

Podľa záznamov z roku 1857 žilo v obci 150 Židov. Potom však nastal prudký pokles, o čom svedčí zápis z roku 1910, keď Čerhov obývalo už len 23 obyvateľov židovského pôvodu. Ich počet sa držal na približne rovnakej úrovni až do príchodu spomenutých tragických udalostí.

Komunita v obci žila s ostatnými obyvateľmi v zhode. Medzi sebou síce rozprávali jazykom jidiš, ale s ostatnými najmä slovenčinou. Od roku 1931 chodievali na bohoslužby do synagógy, ktorú dal v Slovenskom Novom Meste vystavať tamojší lekár židovského pôvodu Dr. Grünwald. Z náboženských sviatkov, ktoré praktizovali priamo v Čerhove, ľuďom ostalo najviac v pamäti stavanie „kučiek“. Boli to akési koliby z čačiny, ktoré mala každá židovská rodina v záhrade. Konali tak v októbri, v čase kedy má údajne prísť súdny deň. Po celý týždeň chodili cez deň do „kučiek“, kde sa modlili a jedli len nekvasený chlieb zvaný maces. Prísne svätili aj soboty – sviatok šábes. V tieto dni nepracovali, a to ani v domácnosti, ale platili gazdinky, ktoré sa im doma o všetko postarali.

V osudnom marci 1944 žili v Čerhove tri židovské rodiny – Weinstokovci, Moškovičovci a Frydmanovci. Posledne menovaní boli starí ľudia, ktorí už nemali žiadne obchodné aktivity. Moškovičovci vlastnili maličký závod, či skôr dielňu na plnenie pivných fliaš zo sudov a toto pivo rozvážali a predávali po okolitých obciach. Zamestnávali aj nežidovské obyvateľstvo. Weinstokovci mali obchod s rozličným tovarom. Maďarskí policajti odviedli všetkých Židov do Sátorljaújhelyi, pričom najmladšie dievčatko malo šesť rokov. Boli deportovaní do koncentračného tábora v Poľsku. Z devätnástich odvlečených štrnásť zahynulo v plynových komorách. Z rodiny Weinstokovej sa po vojne do Čerhova vrátili dcéry, ktoré vysporiadali majetok a odišli žiť do Kanady a Izraela.

Židovský cintorín, ktorý nájdete v udržiavanom stave pri vstupe do dediny vedľa železničného priecestia, neslúžil iba obyvateľom Čerhova. Pochovávali sa tu Židia z celého okolia, pričom najväčšia komunita bola v Slovenskom Novom Meste.

Slavomír Szabó

Jednou z výrazných a pamiatkovo chránených budov v Hrabušiciach je budova rímsko-katolíckej fary. Podľa zoznamu nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu bola postavená v 17. storočí, pričom architektonicky išlo o neorenesančnú stavbu. Monografia Hrabušíc však uvádza ako presný rok výstavby 1777. Keďže objekt bol viackrát prestavaný, dnes na ňom možno pozorovať prvky renesancie, baroka i klasicizmu.

Ohľadom historickej stavby vládne ešte jedna nejasnosť. Pamiatkový úrad ju uvádza ako kúriu, ktorá patrila rodu Čáki (Csáky). Podľa záznamov monografie však bola hneď od počiatku postavená ako fara pre tunajší románsko-gotický kostol a Čákiovci ju neobývali. Presnejšie sa uvádza, že v roku 1777 dal zemepán Ján Čáki vybudovať faru, na ktorej nechal umiestniť svoj rodový erb. Išlo pravdepodobne o silného veriaceho, pretože sa menom dokonca nechal oslovovať ako Ján Nepomucký Čáki podľa známeho svätca. Ešte pred farou nechal v roku 1772 za Hrabušicami postaviť aj kaplnku sv. Jána Nepomuckého, kde sa konali bohoslužby a veriaci sa modlili k tomuto svätému patrónovi právnikov a všetkých spoľahlivých a odvážnych ľudí.

V týchto rokoch boli Hrabušice mestom, kde pôsobila aj dvojjazyčná škola, v ktorej sa učilo po slovensky a po nemecky. Boli to časy, kedy rekatolizácia začala naplno triumfovať, čo dokladujú aj sčítania obyvateľov. Podľa nich v roku 1731 žilo v Hrabušiaciach 350 obyvateľov, z čoho bolo 182 evanjelikov, čiže tvorili väčšinu. Zápis z roku 1769 uvádza, že v Hrabušiciach žije 702 katolíkov a len 40 evanjelikov. Zaujímavé na tom je aj znásobenie počtu obyvateľstva za 38 rokov z 350 na 742. Boli to roky veľkého rozmachu, keď sa Hrabušiciam darilo a v danom čase vznikla aj táto honosná historická budova.

Prístupnosť pamiatky

Historická budova fary sa nachádza hneď oproti kostolu na Hlavnej ulici. Patrí rímsko-katolíckej cirkvi a nie je turistickej verejnosti prístupná.

Slavomír Szabó

Architektonickou dominantou Slovenského Nového Mesta je rímsko-katolícky kostol sv. Cyrila a Metoda. Nachádza sa aj v zozname národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového ústavu Slovenskej republiky. Podľa zoznamu bol postavený v prvej polovici 19. storočia v klasicistickom slohu. Datovanie stavby však nie je zhodné s tým, čo uvádzajú dobové záznamy Slovenského Nového Mesta. V skutočnosti totiž stavba vznikla v roku 1931.

Súčasný kostol od svojho počiatku slúžil potrebám vierovyznania, avšak iného než v súčasnosti. V časoch jeho postavenia pôsobila v obci početná židovská komunita a terajšiu budovu nechali postaviť ako synagógu. Výstavbu financoval doktor Grünwald, ktorý tu pôsobil ako miestny lekár.

V roku 1918, keď boli vytýčené hranice Československa, Slovenské Nové Mesto vzniklo na území niekdajšej periférie mesta Sátoraljaújhely. Blízkosť hranice, železničnej stanice a možnosti medzinárodného obchodu zaujali predovšetkým židovskú komunitu. V obci začala vznikať sieť rôznych obchodov a služieb, ktoré mali naozaj skôr mestský ako vidiecky charakter. Obchodník Holzman založil sklad a obchod s metrovým tovarom, Landsman zasa železiarsky obchod. Rodina Weissová začala podnikať s potravinami. Keďže v plánoch vtedajšej vlády bolo vybudovať tu skutočné mesto, prúdili sem investície i ľudia. Najmä v rokoch 1926 až 1928 sa tu sťahovali aj Ukrajinci z Podkarpatskej Rusi, Rusíni z okolia Svidníka a Slováci z prevažne šarišských obcí. Veľkú časť obyvateľstva tvorili Česi, ktorí tu mali ozbrojené vojenské a policajné jednotky, ale zastávali aj všetky vedúce pozície v štátnej administratíve. S tým súvisel aj rozvoj služieb. Miestni lekári boli židovského pôvodu, spomínaný Grünwald a doktor Schwartz.

Spomienky tunajších najstarších obyvateľov na židovskú komunitu nie sú zlé. Judaizmus nie je expanzívne náboženstvo aspoň v tom zmysle, že by sa jeho duchovní predstavitelia snažili o šírenie svojej viery aj mimo židovskej obce. V Slovenskom Novom Meste však na svoje sviatky prizývali do synagógy aj kresťanov, čo v daných rokoch nebolo vôbec bežné. Všetko sa zmenilo v novembri 1938, keď po Viedenskej arbitráži pripadlo Slovenské Nové Mesto územiu Horthyho Maďarska. Okamžite odtiaľ museli odísť Česi, ale s nimi išlo aj veľa Ukrajincov a Slovákov. Podľa spomienok miestnych obyvateľov v danom čase začali obec opúšťať aj Židia. V roku 1944, keď Maďarsko začalo deportovať Židov do koncentračných táborov, tu už nežili takmer žiadni.

Po II. svetovej vojne a navrátení Slovenského Nového Mesta Československu sa stavebný ruch nezopakoval a plány na vybudovanie mesta zanikli. Ostalo obcou. Niekdajšia synagóga postavená bola prestavaná na rímsko-katolícky kostol.

Kostol je verejnosti prístupný v čase bohoslužieb.
V prípade vážneho záujmu môžete volať na farský úrad  - tel.: 056/679 32 78

Slavomír Szabó

Stránky

Odoberať RSS - Sakrálne pamiatky