Pridaj zaujímavosť

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/svinica-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/raj-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/hodkovce-1_0.jpg

Spišská Nová Ves

Pravdepodobne už v 17. storočí, možno okolo roku 1702, si dal v záujme väčšieho pohodlia Štefan Csáky postaviť v Hodkovciach kaštieľ, jeho prvotná podoba nie je známa. Celý komplex budov pomenoval „ casstelum subarcense“ - kaštieľ v podhradí.
Po jeho smrti zdedili kaštieľ jeho synovia. Prvú veľkolepú prestavbu realizoval po roku 1780 gróf Emanuel Csáky v duchu ranného klasicizmu a empíru, pri kaštieli vytvoril rozsiahly francúzsky park.
Okolo roku 1815 bol upravený hlavný vstup v severnom krídle na spôsob vestibulu klenutého kazetovou kupolou a celá budova bola prefasádovaná.
Ďalšími úpravami so snahou o stálu modernizáciu budovy sa porušila slohová čistota architektúry. Druhú rozsiahlejšiu prestavbu v historizujúcom štýle realizoval po roku 1860 gróf Koloman Csáky. K jednopodlažnej stavbe v pôdorysnom tvare písmena „U“ pribudoval západné krídlo s dvoma vežami uprostred, čím sa komplex pôdorysne uzavrel.

Kaštieľ je sídlom Domova sociálnych služieb Domovina n.o., je udržiavaný aj so zámockým parkom a je prístupný pre verejnosť v čase od 9:00 do 16:00.

Galéria umelcov Spiša patrí medzi najmladšie zberateľské inštitúcie v regióne, ale aj na Slovensku. Od 1. januára 1987, keď bola galéria oficiálne otvorená, prešla niekoľkými zriaďovateľmi, pričom od r. 2002 je príspevkovou organizáciou Košického samosprávneho kraja. Tento status sa od začiatku r. 2013 mení na rozpočtovú organizáciu s identickým zriaďovateľom. 

Základy zbierkového fondu pochádzajú z Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi, z ktorého sa vyčlenil a naštartoval zbierkový fond delimitáciou 520 umeleckých diel, medzi ktoré už patrili práce spišských výtvarníkov.  Zbierkový fond sa počas tridsiatich rokov činnosti galérie rozrástol o viac ako trojnásobok, dnes ho tvorí 2073 kusov výtvarných artefaktov z oblasti maľby, kresby, grafiky, ilustrácie, fotografie, sochárskej tvorby a intermediálnych diel.

Profilácia galérie vychádza z príslušnej zriaďovacej listiny, definujúcej jej pôsobnosť v oblasti profesionálneho výtvarného umenia s prioritnou orientáciou na umenie spišského regiónu. V poslednom desaťročí sa rozširuje pôsobenie galérie z regionálneho na širší národný a európsky priestor. Galéria má v súčasnosti programovo rozpracované kultúrno-vzdelávacie aktivity zamerané na komunikáciu s návštevníkom. Ich zámerom je snaha osloviť a zaujať rôzne cieľové skupiny od detí predškolského veku cez žiakov rôznych typov škôl a mladých ľudí v rámci edukatívnych a rôznych interaktívnych projektov.

Výtvarné diela zo zbierkového fondu sú prezentované v troch stálych expozíciách. Už v prvom roku existencie galérie bola sprístupnená expozícia s názvom Umelci Spiša, ktorá mapovala rad regionálnych umelcov, ktorí sa významne podieľali na rozvoji umenia na Spiši. V roku 2012 nahradila výstavu nová stála expozícia Terra Gothica – gotická cesta zo zbierok galérie prezentujúca zbierkový fond s gotickou preferenciou. V roku 1994 bola nainštalovaná samostatná expozícia venovaná tvorbe významného predstaviteľa slovenského výtvarného umenia Jozefa Hanulu, ktorý žil a tvoril v Spišskej Novej Vsi. Reinštalácia stálej expozície s novou koncepciou a výberom zo zbierkového a dokumentačného fondu prebehla v závere roka 2013. Od roku 2002 bola budovaná expozícia sochárskej tvorby Záhrada umenia, v ktorej sú prezentované diela zo sochárskych sympózií.

Od roku 2015 je GUS súčasťou medzinárodného Google Art Project, ktorého zámerom je prostredníctvom vývoja najnovších technológií sprostredkovať umelecké diela užívateľom internetu po celom svete. 

Uprostred mesta Spišská Nová Ves nájdete krásnu secesnú stavbu, postavenú v roku 1902 pre divadelnú spoločnosť Imre Halmaiho Straussa. Autorom architektonického návrhu je staviteľ Kálmán Gerster, ktorý postavil napríklad aj Obchodnú akadémiu v Debrecíne či mauzóleum Lajosa Kossutha v Budapešti. Reduta bola pôvodne projektovaná ako multifunkčný objekt, v ktorom bolo miesto pre hotel, koncertnú sálu a kaviareň, takže návštevníci divadla dostali veľmi komfortnú budovu. Divadelnú sezónu otvorili ešte v roku 1902.
Zaujme určite bohatá výzdoba, pôvodne biela a zlatá.
Spišské divadlo ačalo v tejto budove svoju púť v roku 1957, kedy sa z Dedinského divadla Bratislava oddelila Štátna zájazdová scéna, súbor Spišská Nová Ves. Pôosobisko tohto súboru bolo vybrané práve vďaka budove Reduty. Divadlo pôsobilo do roku 1963, kedy bolo administratívnym zásahom zrušené ako nadbytočné (tento nekultúrny akt postihol viacero menších divadiel). Novú kapitolu začali spišskí divadelníci písať v roku 1979, najskôr ako súčasť Divadla Jonáša Záborského v Prešove a od roku 1992 samostatne. Má na konte veľa úspešných naštudovaní hier domácich i zahraničných autorov a ako jediné na Slovensku funguje ako zájazdové divadlo s orientáciou na detské a mládežnícke publikum.

Na Gotickej ceste, na Pažici pri Spišskej Kapitule bol v roku 2002 objavený symbolický rámec kalvárie typu Jeruzalem. Zaslúžil sa o to Doc. Ing. Peter Jančura, PhD., z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý spracoval štúdiu „Identifikácia krajinného rázu – lokalita Spišský Hrad a okolie“ (Jančura a kol. 2002). Tým bola objavená pravdepodobne najstaršia kalvária na Slovensku. O jej výstavbu sa zaslúžili jezuiti, ktorí svoj zámer vybudovať kópiu jeruzalemskej kalvárie „Calvario Jerusalem“ realizovali pravdepodobne v rokoch 1666 – 1675. Boli vybudované hradby, kaplnky, Getsemanská záhrada, Golgota, vysadené čierne borovice (ako cédre), aby celý komplex vytváral symbolický Jeruzalem v mierke 1:1. Tak mohli veriaci prežívať posledné dni Ježišovho života (Posledná večera, súd, krížová cesta, ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie) v „Spišskom Jeruzaleme“. Na týchto miestach sa konali púte, nočné mystéria...

KSK tento objav predstavil v roku 2013 svetovej verejnosti, v rámci svojho programu Terra Incognita, v spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom. Na zabezpečenie projektu „Spišský Jeruzalem“ predsedovia samosprávnych krajov podpísali dňa 20. 12. 2010 „Memorandum o spolupráci medzi Košickým samosprávnym krajom a Prešovským samosprávnym krajom“ (ďalej len Memorandum). Memorandum podpísal JUDr. Zdenko Trebuľa za Košický samosprávny kraj a MUDr. Peter Chudík za Prešovský samosprávny kraj.
KSK v zmysle uvedeného Memoranda mal zabezpečiť projekt revitalizácie krajiny. Na základe procesu verejného obstarávania urbanisticko-architektonickú štúdiu religióznej krajiny Spišský Jeruzalem vypracoval ateliér ARLAND s. r.o., Spišská Nová Ves, v zastúpení Ing. arch. Ján Pastiran a Ing. arch. Lukáš Mihalko. Spracovaný návrh revitalizácie krajiny Spišský Jeruzalem, predmetnú štúdiu, odovzdal ateliér ARLAND na KSK dňa 31. 5. 2011 (viac na stránke arland.sk). Zástupcovia oboch samosprávnych krajov v spolupráci s Rímskokatolíckou cirkvou, Biskupstvom Spišské Podhradie, v súčasnosti spoločne riešia zabezpečenie revitalizácie krajiny.
V máji 2013 sme predstavili tento región svetovej verejnosti v duchovno-kultúrnom programe. Na Spišskej Kapitule sa predstavili umelci rôznych žánrov. Počas štyroch dní od 16. mája do 19. mája 2013 sa uskutočnilo v „Spišskom Jeruzaleme“ kultúrne podujatie s náboženskou tematikou Veľkonočného Trojdnia. V dielach umelcov rezonovali všeľudské problémy – zrada, bolesť, radosť, oslávenie. Ďalší odborníci – historici, krajinári, priblížili návštevníkom génius loci tohto nádherného miesta.

Mgr. Ľubica Dojčárová

23.08.2013 - 24.08.2013
Spišská Nová Ves

 

miesto | 
termín | 23. - 24. august 2013
organizátor | Mesto Spišská Nová Ves

Historickú atmosféru vzkriesenú živou vodou nadšenia obyvateľov Spiša prinesie štvordňový stredoveký trh Duch času – Genius temporis. Na prezentácie tradičných remesiel, kočovného divadla a trhu živých zvierat nadväzujú predovšetkým pouličné dobové veselice, ktoré nenechajú chladným žiadneho návštevníka. Centrum starobylej Spišskej Novej Vsi opätovne osídlia králi, ktorí sú spätí s jej dejinami. No nielen králi, ale aj celý rad dvoranov, rytierov a dvorných dám prevedie návštevníkov bránami času do dôb, v ktorých kolorit života hýril udalosťami i emóciami hodnými pripomenutia či opätovného prežitia. Vône a chute dobových jedál - známych spišských špecialít, doplnia celé spektrum programu do kompletnej mozaiky, v ktorej história i súčasnosť splývajú do jedného obrazu. Kto ešte v Spišskej Novej Vsi nebol, dozaista ocení aj možnosti zdržať sa tu dlhšie, aby spoznal krásy vysokých hôr, úzkych roklín plných vodopádov a skál s vyhliadkami do diaľav v bezprostredne blízkom Národnom parku Slovenský raj.

16.05.2013 - 19.05.2013
Spišská kapitula

Najväčší a najnádejnejší príbeh v dejinách ľudstva priblíži podujatie Spišský Jeruzalem 2013. V blízkosti Spišskej Kapituly, duchovného miesta s prvopočiatkami zrodu v 11. storočí, vznikol svetovo unikátny priestor sakrálnych stavieb vystavaných v prírodnej krajine. Tie svojim rozmiestnením predstavujú významné body Jeruzalema, na ktorých strávil Spasiteľ posledné dni pred ukrižovaním. Spišský Jeruzalem je mapovou kópiou toho skutočného v mierke 1:1. V roku 2013 ponúkne pútavé predstavenie pripomínajúce jednu z najvýznamnejších kapitol dejín kresťanstva i jeho mystérií. Trojdňové podujatie doplní bohatý kultúrno-duchovný program s priestorom pre otvorené dialógy hlasov rozumu i srdca. V okolí cirkevného mestečka sa nachádza aj najväčšia slovenská pevnosť Spišský hrad, ktorá spolu so Spišskou Kapitulou patrí do kultúrneho dedičstva UNESCO. Exkurzie prevedú návštevníkov miestami, ktorým sa dostalo svetovej pozornosti.

Markušovce

Bola noc. Chalupy pokryté slamenými strechami už dávno pohltila tma, ba zaliezla aj do ich vnútra, vyplnila izby, kuchyne, prikryla mužov i ženy, čo pod ťažkými perinami zaľahli, aby ich duše otvorili bránu do sveta snov. Ulice zívali prázdnotou, ani psy nebrechali a zo stajní sa ozývalo len tiché odfukovanie spokojných zvierat. Mesiac striedavo vychádzal, potom sa zas skrýval za mraky a hviezdy neboli práve najjasnejšie. Ich jemný strieborný svit dopadal na Markušovce len natoľko, že z diaľky bolo možné uvidieť iba vysoký kaštieľ a vežu kostola, čo sa vytŕčala z malého pahorku na konci dediny.

Unknown ObjectUprostred tejto noci, keď vládol zdanlivý pokoj, ktorý naruší až ranné brieždenie, sa na ulici pred kaštieľom mihla postava muža zahaleného v čiernom plášti. Kráčal rýchlo, ponáhľal sa. Čižmami však našľapoval opatrne, aby ho nikto nezačul; na prvý pohľad bolo jasné, že netúži, aby ho niekto videl. Bol to Michal, známy mladík, syn bohatých zemanov, teda človek, o ktorom sa veľa hovorilo, klebetilo, najmä v súvislosti s tým, kedy ho už konečne oženia a čie majetky sa svadbou spoja. Vysoký a pre ženy isto príťažlivý, s telom muža a očami dieťaťa. Taký je pre rodičov hotovým pokladom, isto skúsia osloviť aj vyššie ako zemianske vrstvy; tomu mozole na rukách od roboty nikdy nenavrú. Dieťa šťasteny, miláčik osudu, čo viac by si ešte mohol priať? Keby ho stretol ktokoľvek, isto by sa divil, prečo spokojne nespí, alebo prečo tu v tento nezvyklý čas takmer beží po vlastných, keď ho za dňa najčastejšie vídavať v konskom sedle.

Michal pobehol popred kaštieľ a už sa aj chystal otočiť k Hornádu, keď zbadal na ulici kohosi stáť. Zapozeral sa, očami skúsil prekrojiť tmu, ale neveľmi sa mu darilo. Rozpoznal len toľko, že ten ktosi naň hľadí. Pritisol sa teda k ozdobnej ohrade záhrady kaštieľa, azda dúfajúc, že takto ostane nevidený. Zbytočne. Postava na ulici sa pohla, a to rovno k nemu. Ešte nerozoznal tvár, ale cítil pohľad. Zvraštil obočie, akoby na chvíľu rozmýšľal čo teraz, ale potom sa otočil a utekal preč, len aby sa nestretli. Nebežal však k rieke, ako pôvodne plánoval, ale prvou uličkou popri kaštieli až k chudobným domom a odtiaľ si to zamieril k zrúcaninám starého hradu, čo stál opustený na okraji dediny. Zastal pod jeho vysokými chladnými hradbami, tu ho isto nikto hľadať nebude. Potreboval sa vydýchať, lebo po tom behu mu srdce bilo ako splašené. Muž, ktorého videl, bol isto nočný vartaš, čo obchádza celú noc dedinu, aby dával pozor na oheň a na zlodejov. A keď ho zbadal, začne ho hľadať. Možno ho nespoznal. Musí teda čo najskôr vybehnúť z dediny. Tam za poľami a medzi stromami na brehoch rieky bude pokojnejší. Je to tiché miesto, kde sa už dlho po nociach tajne stretáva s Agneskou, aby sa tešili jeden druhému. Ako si pripomenul jej úsmev, krehké ramená a vášnivé objatia, pookrel. Pozrel naokolo, či je naozaj sám a rozhodol sa prebehnúť okolo kostola a tadiaľ cez polia. Už sa aj vystrel, že ide, ale strhol sa. Hneď pri ňom, možno tak na štyri kroky stál muž. Isto ten, ktorého pred chvíľkou videl; nebol to teda dedinský strážnik.

Markušovce

Najradšej by som sa prepadol pod zem. Ani neviem, ako sa ukázať ľuďom na oči. Som si istý, že len čo vyjdem z domu, každý bude po mne posmešne pokrikovať a čoskoro mi dajú aj nejakú hanlivú prezývku. Tá mi prischne a ostane na mne ako nezmazateľný fľak aj po rokoch. A Jančo? Čo urobí, až sa stretneme? Bude sa tváriť, že nejestvujem, alebo ma začne biť hlava – nehlava? A to sme voľakedy boli najlepšími kamarátmi.

Pamätám si, ako deti sme si celkom verili a boli si istí, že sa môžeme jeden na druhého úplne spoľahnúť. Vždy nado mnou trochu vynikal. Bol vyšší a silnejší a taký je vlastne i teraz. Ale dôverovali sme si. Napríklad, keď sme ako trinásťroční fagani išli na výlet ku kamennej hube. Je obrovská, zo skaly, vlastne je to skala, čo vyzerá ako obria huba, ktorá vyrástla rovno nad Hornádom. Keď sme tam prišli, bolo nám veľmi teplo a Jančo dostal nápad, vraj kto sa bude prvý kúpať v rieke. Bežali sme bosí dole zarastenou strminou a chvíľku som aj viedol, ale on ma predbehol. Veľmi pritom kričal. Keď som za ním došiel, už ležal v Hornáde a voda okolo jeho nohy sa farbila do červena. V snahe predbehnúť ma nepozeral na zem a akýsi ostrý konár mu prepichol chodidlo.
„Prečo si nezastal?“ vypúlil som vtedy na neho oči, ale on sa usmial cez zaťaté zuby.
„No, Fonzo,“ to akože ja, „to by sa ti páčilo, čo? Žeby si vyhral? Nohe by to už beztak nepomohlo a viem, že mi pomôžeš.“
Roztrhol som si košeľu, ranu mu obviazal a niesol ho na chrbte až domov. Neťažilo ma to. Aj keď si to naplno uvedomujem až teraz, v tej chvíli ma skôr povznášal pocit, že mi tak verí, a keby sa niečo zlé stalo mne, mohol by som sa naň rovnako spoľahnúť. Boli sme ako bratia. A to nielen v detskom veku, ale ešte aj doposiaľ, do včerajška. To je však už len minulosť a dnes určite nemám väčšieho nepriateľa ako on.

 

Stránky

Odoberať RSS - Spišská Nová Ves