Pridaj zaujímavosť

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/svinica-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/raj-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/hodkovce-1_0.jpg

Tokaj na Slovensku

Na juhovýchode Slovenska, v miestach kde rastú vinice s tým najlepším hroznom, kde sa snúbi minulosť s prítomnosťou, prúdia čarokrásne rieky s malebnými zákutiami a rastú vzácne lužné lesy, tam sa tiahne Tokajská vínna cesta. Je to klenot, dar Zeme ako miesto, kde sa začal odvíjať príbeh vína, ktoré vstúpilo do európskych dejín.

„Vinum regum, rex vinorum“ – čiže „Víno kráľov, kráľ vín“, s takýmito slovami ponúkal tokajské francúzsky kráľ Ľudovít XV. milovanej Madame de Pompadour, keď popri svojich povinnostiach nachádzal čas na to, čo jeho život robilo pekným a príjemným. Zďaleka však nebol prvým objaviteľom neopakovateľnej chute a arómy tokajského skvostu. Už jeho pradedo kráľ Ľudovít XIV. požadoval, aby na stole počas kráľovskej večere nikdy nechýbali tokajské vína a vychutnával ich denne. Tento panovník, nazývaný aj Kráľ Slnko, bol známy ako mimoriadny estét a majiteľ vycibreného vkusu. A kráľovský vkus mal aj pri výbere najlepších vín.

Ruský cár Peter I., nazývaný Veľký, neostával pozadu. V tokajskom víne videl klenot hodný dostatočnej ochrany. Aby si bol istý, že na jeho stole nebude nikdy chýbať, obchodníkov, ktorí mu ho dovážali, vysielal na Tokaj sprevádzaných početnou eskortou vojakov. V tejto tradícii pokračovala aj ruská cisárovná Katarína.

Neboli to len vladári, ale aj celý zástup vysokých štátnikov, pápežov, spisovateľov, básnikov, hudobných skladateľov, ktorí prijímali čaro darov Tokaja ako súčasť svojho života. Tokajské víno miloval nemecký básnik, humanista a mysliteľ Johann Wolfgang von Goethe, francúzsky filozof a spisovateľ Francois Voltaire,  rakúsky hudobný skladateľ raného romantizmu Franz Peter Schubert, tiež uhorský hudobný skladateľ a klavírny virtuóz Ferencz Liszt. V neposlednom rade to bol aj jeden z najväčších velikánov svetovej hudobnej tvorby Ludwig van Beethoven. Všetci títo muži vedeli, ako vytvoriť diela vstupujúce do dejín umenia. Všetci títo muži sa vedeli aj rozhodnúť pre kvalitné víno.

Príbeh, ktorý začal, ale neskončil

Ak chceme nájsť pôvod toho, prečo sa tokajská vinohradnícka oblasť stala svetoznámou, musíme sa vrátiť do čias starších ako ľudstvo samo. Do čias, kedy tu bolo slnko vzácne a rozdiel medzi dňom a nocou ostával nevýrazný. Oblohu zatemňovali čierne mraky vznášajúceho sa dymu a popolčeka zo sopiek, ktoré chrlili na celé okolie žeravú lávu. Zem sa ešte len formovala a nič nenaznačovalo, že by ju raz mohol osídliť ľudský druh. Prešli státisíce, možno milióny rokov, aby sa toto územie stalo rajom s unikátnou pôdou predurčenou na vinohradnícky rozvoj.

Pôvod pestovania viniča v tejto oblasti sa udáva od prvých storočí nášho letopočtu, keď tu kráčali légie rímskeho vojska. Z celého radu národov, ktoré spoznali výnimočné vlastnosti tejto pôdy, sa tu v 8. storočí usídlili Slovania - najstaršia trvalo žijúca kultúra v tejto oblasti do súčasnosti. Na území, ktoré potom osídlili aj Maďari, spoločne rozvíjali miestne vinice natoľko, že sa o nich píše v dobových listinách z 13. storočia. Boli to časy, kedy miestni obyvatelia trpeli pod nájazdmi tatárskych vpádov, avšak práve toto ťažké obdobie bolo svojim spôsobom i objavné. Ľudia si ako úkryty začali budovať sieť podzemných chodieb, ktoré sa v sopečnej tufovej pôde kopali pomerne ľahko. Po ukončení obliehania zistili, že ich niekdajšie skrýše sú priam ideálnym miestom na kvasenie a uskladňovanie vína. Dnes sa svahmi tokajskej oblasti tiahnu kilometre priestranných podzemných pivníc s obrovskými i menšími dubovými sudmi. V podzemí sa nachádzajú aj niektoré reštaurácie a degustačné miestnosti. Ich atmosféra a čaro sú neopakovateľné. Nie nadarmo patria medzi chránené národné historické kultúrne pamiatky Slovenska. Príbeh vína takto tatárskymi útokmi neskončil, ale dostal nový unikátny rozmer.

Zabudnúť na zem výnimočných vlastností by bolo hriechom pre každého panovníka. Známy uhorský kráľ Belo IV. sa rozhodol Tatármi zničené územie osídliť odborníkmi zo zahraničia. Takto sa stalo, že tu v 13. storočí privolal talianskych vinárov, ktorí so sebou priniesli aj nové odrody hrozna.  Medzi nimi sa výrazne uchytil najmä lahodný furmint, ktorý svojou prirodzenou sladkosťou ovplyvňuje kraj doposiaľ.

Dokonca aj Turci, ktorí počas expanzie Osmanskej ríše ovládali Tokaj vyše storočia, vinice chránili. Ako moslimovia síce nesmeli piť víno, ale pochopili, aký je to výhodný artikel a obchodovali s ním.

Rímske légie, prví Slovania a Maďari, talianski vinári v stredoveku, či Ľudovít XIV., Ferencz Liszt a Ludwig van Beethoven sú súčasťou histórie. Lenže ako je to s tunajšou krajinou a jej slávou dnes? Aj ona patrí „len“ histórii? Určite nie. Tokajské vína sa zo Slovenska stále vyvážajú do celého sveta. Každoročne víťazia v množstve prestížnych súťaží. Koho by toto tvrdenie nepresvedčilo, stačí spomenúť jeden argument. V roku 2008 získala spoločnosť J&J Ostrožovič za Tokaj cuvée - slamové víno, zlatú medailu na prestížnej svetovej súťaži Vinalies Internationales v Paríži ako za najlepší produkt v kategórii biele vína polosladké a sladké. Prítomnosť sa od minulosti líši najmä tým, že skvosty snaženia miestnych vinohradníkov už nie sú prístupné len umelcom a šľachte, ale každému. A najlepšie vraj chutia priamo v stáročia starých tokajských pivniciach.

Príloha:
Región navštívilo 0 ľudí