Pridaj zaujímavosť

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/svinica-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/raj-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/hodkovce-1_0.jpg

Technické pamiatky

Spiš, Gemer

Oblasť Spiša a Gemera bola oddávna známa ako nálezisko veľkého množstva železných aj neželezných rúd. Tento kraj bol vždy v centre pozornosti kráľov a kráľovských pokladníkov, pretože aj vďaka tunajšiemu bohatstvu mohli viesť nákladný život, ale aj bojovať proti rivalom. Na tomto území, ktoré bolo niekoľkokrát kolonizované, vždy vládol čulý ruch.

Najväčšiu zásluhu na rozvoji baníctva a metalurgie na Spiši a v Gemeri majú nemeckí kolonizátori, ktorí sa tu usádzali už v 10. – 12. storočí. Neskôr, po tatárskych nájazdoch, po ktorých zostala zdevastovaná a vyľudnená krajina, pozval na svoje územie kolonistov zo Saska kráľ Belo IV. V roku 1299 ich práva potvrdil Ondrej III. Nemci sa stali pevnou súčasťou Spiša, Gemera, ale aj Šariša a Zemplína. Spiš patril v tom čase medzi najbohatšie kraje Uhorska.

S rozvojom baníctva prišiel aj technický pokrok. A hoci dnes sa už na území kraja neťaží, zostalo tu niekoľko zaujímavých architektonicko-kultúrnych pamiatok.

V Gelnici dodnes funguje kamenný most, postavený v rokoch 1837 – 1845 ponad rieku Hnilec. Ďalší most postavili cez rieku Hornád v Štefanskej Hute v roku 1832. Dodnes tvorí majestátnu ukážku majstrovskej práce dolnospišských tesárov.

Keď prejdete po moste, dostanete sa z Kluknavy do Štefanskej Huty. V niekdajšom Uhorsku vstúpila Štefanská Huta do dejín ako prvé miesto, kde sa vyrábala meď elektrolýzou. V súčasnosti sa tu nachádzajú postupne rekonštruované zvyšky huty, železiarne a administratívnej budovy, ktoré v časoch existencie vlastnili Čákiovci a Habsburgovci.

Medzev a hámre sú pojmy, ktoré patria k sebe. V Medzeve a blízkej Šugovskej doline bolo sústredených niekoľko desiatok hámrov, v ktorých sa spracovávali rudy. Už zo stredoveku sú dochované správy o tom, že v Medzeve sa vyrábali motyky, údajne až 200 druhov, ktoré sa potom predávali roľníkom na trhoch po celom Uhorsku.

V súčasnosti je v Medzeve niekoľko funkčných hámrov, v ktorých je možné vidieť tradičnú formu spracovania kovov a v prípade záujmu si toto ťažké remeslo aj vyskúšať.

Slavošovce boli centrom výroby papiera, pravdepodobne pre dostatok základnej drevnej hmoty. Obrovský rozvoj zaznamenali v 19. storočí (v rokoch 1893 – 1894 bola postavená železničná trať) a po vzniku Československej republiky. Druhá svetová vojna však tento vývoj utlmila. Územie južne pod Slavošovcami sa stalo súčasťou Maďarska a produkcia papierní nemohla byť distribuovaná. Východisko z tohto problému vymysleli slovenskí inžinieri, keď naprojektovali tunel popod Homôlku, zo Slavošoviec do Kopráša a ďalej do Revúcej. Tunel spájajúci Štítnickú a Revúcku dolinu začali stavať v roku 1941, stavba bola ukončená v roku 1944. Nikdy doň neboli položené koľajnice. Napriek tomu je táto technická pamiatka v perfektnom stave a domáci tunel dodnes používajú ako skratku.

Príloha: