Pridaj zaujímavosť

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/svinica-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/raj-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/hodkovce-1_0.jpg

Sochy a pamätníky dejín

Vinné, 12. september

Vinobranie na hrade Vinné – začalo oberačkou vo viniciach pod hradom, pokračovalo spracovaním hrozna stredovekými nástrojmi so zapojením návštevníkov. Tradičné remeslá stredoveku, hrnčiarska súťaž v točení michalovskej holby, či v zdobení perníkov a bábik to všetko bolo interaktívne pripravené pre návštevníkov. Divadelné predstavenie zo života Alberta z Michaloviec a ochutnávka tradičných produktov priblížili zlaté časy hradu Vinné. Ochutnať však bolo možné aj súčasné jedál s hroznom a vínom. Ukážky šermu a stredovekého života, ale aj ľudových zvykov, také bolo vinobranie na hrade šľachticov z Michaloviec. Zakončenie bolo v hradnej pivnici, kde sa prezentovali vinárstva zo Zemplína a ich vína sa mohli ochutnávať. V turistickej zľavnenej ponuke boli zľavy v reštauračných zariadeniach na jazere Vinné a Zemplínskej šírave. O podujatí priniesli v hlavnom spravodajstve informácie televízie súkromné i verejnoprávna.

Nižná Myšľa, 9. augusta

Podujatie bolo realizované na archeologickej lokalite Várhegy. Návštevníci si mohli vyskúšať ručné vymazávanie stien domu alebo sa mohli len prizerať a pozrieť si ako pokračujú práce pri budovaní repliky vstupnej brány opevnenej osady. Pred osadou boli umiestnené tvorivé dielne zaoberajúce sa tavením a odlievaním bronzu, či tkaním na tkáčskom stave. Návštevníkov zaujal hrnčiarsky kurz, v ktorom odhalili ako z vykopanej  hliny vznikne keramická nádobka.  Na lokalite pracoval stredovekými metódami kožiar a deti si vyrábali repliky bojových štítov a mohli si skúsiť streľbu z luku, či jazdu na koni. Pre najmenších bola pripravená škola malých archeológov, hrnčiarska a drotárska dielnička  s vytáčaním keramiky na hrnčiarskom kruhu.

Ciele projektu
Rozvoj cestovného ruchu formou trvalo udržateľnej ponuky verejne prístupnej aleje sôch stredovekých kráľov k cieľovému bodu TI – ranogotickému kostolu s gotickými freskami v Čečejovciach.
Vytvoríme aleju 7 drevených sôch životnej veľkosti významných stredovekých kráľov, ktorí priamo pôsobili na území Abova .
Aleju doplníme o 9 informačných tabúľ v troch jazykoch a zatraktívnime prístupovú cestu ku kostolu terénnou úpravou – vznikom chodníka a trvalo sprístupníme.

Východisková situácia
Čečejovce sú cieľovým miestom TI s cieľovým bodom ranogotický kostolík z konca 13. storočia s unikátnymi gotickými freskami. Kostolík stojí iba 150 metrov od hlavného cestného ťahu a v súčasnosti chýba atraktívna prepojovacia cesta, ktorá naň upozorní a privedie k nemu turistov. Obec poskytuje pomoc návštevníkom so záujmom o kostol a prehliadku fresiek, na jej území je možnosť občerstvenia, ale chýba kultúrno-poznávacia atrakcia ako forma zvýraznenia významu gotickej pamiatky i samotnej gotickej cesty. Okrem kostola je obec známa a navštevovaná vďaka každomesačným burzám starožitností, ktoré sa konajú práve na mieste plánovanej aleje sôch stredovekých kráľov.

Situácia po ukončení realizácie projektu
Tvorbou aleje siedmich drevených sôch stredovekých kráľov, deviatich informačných tabúľ o ich význame ako aj kultúrno-historickej hodnote kostola a fresiek zatraktívnime ponuku gotickej cesty a kraja, zvýšime informovanosť turistov a vďaka trojjazykovej mutácii sprievodných textov uspokojíme aj zahraničných návštevníkov. Estetickou úpravou okolia – terénne úpravy chodníka, doplnenie prostredia o zeleň, osvetlenie kostola – dosiahneme dôstojnejšie prostredie primerané významu cieľového bodu. Týmto očakávame miestny rozvoj v cestovnom ruchu v naviazanosti na ďalšie cieľové miesta a cieľové body gotickej cesty TI.

Spôsob realizácie projektu
1. Zhotovíme architektonický plán osadenia siedmich sôch stredovekých kráľov, ktorí majú spoločnú históriu s okolím Čečejoviec (zoznam kráľov a odôvodnenie ich umiestnenia v aleji je v prílohe  projektu)
2. Konzultujeme s historikmi spôsob odievania a výzor jednotlivých kráľov, aby sochárske diela boli čo najvernejšie.
3. Vytvoríme sedem sôch kráľov – drevené sochy životnej až nadživotnej veľkosti.
4. Zabezpečíme texty a preklad textov do maďarčiny a angličtiny na 9 informačných tabuliach – 7 kráľov + obec + ranogotický kostol
5. Vyrobíme 9 informačných tabúľ a 7 podstavcov pod sochy
6. Realizujeme terénne úpravy  v dĺžke cca 150 metrov – zarovnanie a spevnenie povrchu chodníka, výsadba trávy a okrasných kríkov pri chodníku na Kostolnej ulici
7. Inštalujeme osvetlenie ranogotického kostola – cieľového bodu Gotickej cesty TI.
8. Osadíme sochy stredovekých kráľov a informačné tabule
9. Slávnostne  otvoríme Kráľovskú aleju sôch stredovekých panovníkov.
10. Kráľovskú aleju spropagujeme na stránkach obce, požiadame o propagáciu na webe TI a Regionkošice.com, vytvoríme tlačovú správu a rozošleme ju do médií

Udržateľnosť výsledkov projektu
Kráľovská aleja sôch stredovekých panovníkov ostáva v správe obce Čečejovce, ktorá garantuje ako starostlivosť o jednotlivé diela po ukončení projektu, tak aj jeho trvalú udržateľnosť, prípadne rozvoj o sochy ďalších panovníkov alebo aleje kráľovien či najvýznamnejších stredovekých bojovníkov tohto kraja.  Aleja bude verejne prístupná, súčasťou informácií na tabuliach budú i kontakty na sprístupnenie gotických fresiek návštevníkom. Tento projekt zatraktívni aj prístup do prírodného amfiteátra a poskytne vhodnejšie prostredie na usporadúvanie kultúrnych podujatí regionálneho i nadregionálneho charakteru. Aleja kráľov je začiatkom rozvoja možného najväčšieho  skanzenu drevených sôch známych historických osobností v Košickom samosprávnom kraji (prípadne aj na Slovensku).

Termín realizácie projektu
06/2012 - 09/2012

Výška poskytnutej dotácie
15 000 €

Nová rozhľadňa, vysoká 11,65 metra ponúka pohľad na Slánske vrchy, údolie Torysy, časť Volovských vrchov s Kojšovskou hoľou, Sopotnické vrchy, či kopce v okolí Košíc a Prešova. Stojí pri osamelej čerešni nad Chrastným a je dobre viditeľná napr. aj z diaľnice Košice - Prešov pod koncom lesa pri Zelenom dvore.
“Inšpiráciou bol pre nás historický význam lokality vo vzťahu k bitke na rozhanovskom poli v roku 1312 a krajinárska výnimočnosť tohto miesta na rozhraní medzi Slanskými a Volovskými vrchmi. Rozhľadňa je aj pripomenutím tejto pamätnej bitky s výhľadom na možné miesto bojiska v údolí Torysy, pretože mnoho ľudí o bitke pri Rozhanovciach veľa toho nevie.
Z rozpočtu KSK sme na rozhľadňu, ktorá je súčasťou Gotickej cesty, dostali dotáciu 15 000 €, zvyšok sme financovali zo zbierok a sponzorských darov,”
uviedol tvorca tejto myšlienky - Viktor Dulina z OZ Čerešenka.
Autom sa k rozhľadni dostanete z miestnej komunikácie spájajúcej Chrastné a Čižatice, z oboch obcí je tam necelých poldruha kilometra. Vo výhľade je aj cyklochodník spájajúci súčasnú trasu na Zelenom dvore s cyklomagistrálou v Slánskych vrchoch. Uvažuje sa aj o trase pre jazdu na koňoch a v zime o bežkárskom miniokruhu.

Architektonické riešenie podľa hlavného architekta stavby Ladislava Kočiša sa viaže na historický význam miesta - k bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, evokuje formu stredovekej veže a pietnej symboliky a to svojím základným tvarom, materiálom priečelí a otvormi vo forme kríža. Tvar jednoduchého hranola je charakteristický pre stredoveké kostolné veže a zvonice vo východoslovenskom regióne - napríklad Urbanova veža v Košiciach, veža kostola vo Svinici alebo veža polozrúcaného kostola zaniknutej obce Miloj pri Spišskom Hrušove, neprehliadnuteľná vďaka svojej polohe na vyvýšenine v otvorenej krajine. “Otvory na každej strane sú navrhované ako voľné, vo výraze pôsobiace tmavo, v kontraste so svetlou farbou priečelí. Pozorovanie panorám je možné cez okná zo schodišťa, z 2. poschodia cez ramená kríža a z vrcholu veže, s umiestnením informačných panelov na atike. Objekt rozhľadne je umiestnený na stupňovitej podnoži vysokej cca 30 cm nad terénom s pôdorysným rozmerom 15,3 X 25 m a na sadovnícky upravenom, zatrávnenom pozemku. Úprava podnože a pozemku má umocniť pohľad na dominantnú vežu v otvorenej krajine,” tvrdí Ladislav Kočiš.

V severozápadnej časti obce vedľa cesty do kostola sv. Petra a Pavla sa na malej vyvýšenine nachádza kovová plastika kráľa Ladislava. Tento vladár z rodu Arpádovcov, známy tiež ako svätý Ladislav, je úzko spätý s kultúrou obce a požíva tu výnimočnú úctu. Uhorsku panoval v rokoch 1077 až 1095. Okrem toho, že bol horlivým podporovateľom cirkvi a šíriteľom kresťanstva, do dejín vstúpil aj ako úspešný bojovník proti inváznym kmeňom Kumánov a Pečenehov. Práve táto stránka jeho života ho spája s Debraďou.

Podľa legendy bojoval kráľ Ladislav na Jasovskej planine. Tu sa jeho vojsko dostalo do obkľúčenia a trápil ho už dlhý čas smäd. Kráľ chcel údajne pomôcť vojakom a preto sa obrátil k Stvoriteľovi s modlitbou. Podľa jednej verzie legendy zabodol meč do zeme, takže získal tvar kríža, pokľakol a po pomodlení vstal. Keď vytiahol meč, zo zeme vytryskla voda. Podľa inej verzie sa modlil sediac v sedle, potom jeho kôň dupol kopytom a zo zeme začal vytekať prameň. Každopádne sa legenda zhoduje v tom, že daným prameňom je Ladislavova vyvieračka, na starých mapách označená ako Prameň sv. Ladislava. Prameň i zvyšky púťového kostola, ktorý stál na Jasovskej planine už v stredoveku, sa nachádzajú v katastri Debrade. Obec každoročne koncom júna usporadúva odpustové slávnosti, ktoré sa na tomto mieste konali už pred storočiami.

Kovová plastika v Debradi vznikla v roku 2007. Jej stvárnenie navrhol Mgr. art. Otto Szabó a počas dvoch víkendov ju vytvorili členovia občianskeho združenia Rovás.

Slavo Szabó

Odoberať RSS - Sochy a pamätníky dejín