Pridaj zaujímavosť

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/svinica-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/raj-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/hodkovce-1_0.jpg

Národné parky a rezervácie

PODPORA KRATÍVNEHO CESTOVNÉHO RUCHU

Vtáčí raj ašpiruje na najkrajšie pozorovanie vtáctva na Slovensku

Nadácia záchrany a obnovy Senianskeho kaštieľa sa od roku 2011 stará o historický objekt kaštieľa, vylepšuje jeho okolie v Sennom, ktoré je vstupnou bránou do chráneného vtáčieho územia - Vtáčí raj. Schválený projekt z programu TERRA INCOGNITA sa týka – vybudovania zázemia pre návštevníkov vtáčieho raja, zveľadenia priestoru záhrady na relax a prípravy miesta pre vidiecky turizmus v každom ročnom období. Kaštieľ sa v súčasnosti stále rekonštruuje, nie je ešte pripravený na poskytovanie služieb. Návštevník obce Senné sa nemá zatiaľ kde občerstviť, oddýchnuť si, alebo sa dlhšie zdržať, čo je hlavne pre zahraničných návštevníkov často nepochopiteľné To je súčasná situácia, ktorú treba zlepšiť a preto bol projekt „ Vtáči raj“ komisiou aj podporený.

Birdwatching – pozorovanie vtáctva je vo svete tretie najdôležitejšie odvetvie turizmu po letných a zimných dovolenkách, ktoré možno pestovať celoročne. Tento potenciál naplno spĺňa práve Vtáčí raj, inak je tento druh turizmu na Slovensku ešte málo využívaný. Nadácia preto prišla s nápadom vybudovania výhľadne, ktorá zatraktívni pozorovanie vtáctva počas celého roka. Drevenú plošinu umiestnia na okraji záhrady a Vtáčieho raja a bude určená pre deti, ale aj bežného turistu.

Pri kaštieli vznikne aj nová oddychová zóna s otvoreným ohniskom na tradičné opekanie rýb, altánok so sedením vybavený záhradným nábytkom, detským kútikom s pieskoviskom a hojdacími sieťami na relax, prírodná sprcha a lavičky do záhrady. Počas studených dní bude návštevníkom k dispozícii ruská sauna s vykurovaním na drevo osadená v exteriéri spolu s kúpacou kaďou na ľadovú vodu, alebo s možnosťou ohrevu vody. Relaxačná časť bude tiež poskytovať potešenie záhradnými úpravami i kvetinovou výzdobou. Práve tieto úpravy parku, jazierka môžu obohatiť terajšie soft aktivity o prechádzky v prírode, relax vo včelíne, muzikoterapia a liečenie spevom vtáctva. V zime návštevníci ocenia možnosť saunovania, otužovania. Turistická destinácia je vhodná aj na rôzne pohybové aktivity – bicyklovanie, člnkovanie, či letné táborenie.

V neposlednom rade tu vybudujú toľko žiadúce hygienické zázemie, pozostávajúce zo separačného vonkajšieho wc s ekologickým riešením biozložky. Celý investičný zámer chcú ukončiť do konca októbra 2019.

Žiadateľ: Nadácia záchrany a obnovy Senianského kaštieľa

Dotácia: 13 000€

Ciele projektu
Hlavným cieľom nášho projektu je zavedením moderných informačných technológií zlepšiť informovanosť návštevníkov a zvýšiť účinnosť propagácie regiónu Zádielskej tiesňavy a celého Košického samosprávneho kraja.
Špecifickým cieľom projektu je prostredníctvom nainštalovaných web (IP) kamier a ďalších technických pomôcok, zabezpečiť neustály on-line prísun dôležitých turistických informácii  do regionálnych a celoštátnych turistických informačných sietí, dostupných  pre každého užívateľa na ktoromkoľvek mieste vo svete.

Východisková situácia
Zádielska tiesňava - perla Národného parku Slovenský kras, je jednou z najkrajších oblastí našej republiky. Už dlhé stáročia svojimi prírodnými krásami priťahuje domácich ale aj zahraničných turistov z celého sveta. Mohutné sklané útvary, vynikajúce klimatické podmienky, značené pešie a cykloturistické chodníky  denne lákajú množstvo návštevníkov. Návštevnosž Zádielskej tiesňavy je vyššia najmä v letnom období a cez víkendové dni. V ostatných dňoch sem zavíta iba náhodný turista. Tento jav je spôsobený najmä nedostatočnou a neúčinnou propagáciou tejto oblasti. V dnešnej dobe nestačia len tlačené propagačné materiály a jednoduchá web stránka. Turisti si vyberajú svoje cieľové miesta pobytu takmer výlučne cez známe internetové portály, odkiaľ sa snažia získať maximum aktuálnych informácií. V súčasnosti aj keď je Zádielska tiesňava   predmetom niekoľkých webstránok, nie je nikdy dostatok aktuálnych informácií, čo v súčasnosti sa snažíme kompenzovať  turistom telefonickým kontaktom a elektronickou poštou. Existujúce webstránky navyše nie sú vždy čerstvo aktualizované, nie sú prepojené na iné servery, čiže nie sú dostatočne účinné. Z uvedeného dôvodu chceme tento zavedený miestny informačný systém  úplne vynoviť. Základom systému sú dve webkamery, ktoré budú nepretržite snímať vstupnú bránu Zádielskej tiesňavy. Prostredníctvom ďaľších informačných  technológií (počítač, internet) budú prepojené do miestnych, regionálnych ale aj celoštátnych informačných sietí. Okrem kamier sa umiestnení aj meteostanica, ktorá bude snímať aktuálny stav počasia a dokáže určiť aj predpoveď počasia, prenášaný taktiež na server. Nezabudli sme ani na tých návštevníkov, ktorí sa už budú nachádzať priamo v Zádieli. Na vizualizáciu všetkých dostupných informácií nainštalujeme monitor umiestnený na bezpečnom ale voľne prístupnom mieste na   budove bufetu pri centrálnom záchytnom parkovisku. Prostredníctvom neho sa návštevníci okrem aktuálneho stavu počasia môžu dozvedieť aj ďaľšie dôležité informácie ako sú prípadné meteorologické alebo iné výstrahy, stav a schodnosť  náučného chodníka, turistické ponuky  blízkeho a širšieho regiónu, možnosti ubytovania, občerstvenia a stravovania, otváracie hodiny múzeí,hradov, kaštieľov, jaskýň, čiže informácie umiestnené na web stránke www.zadiel.sk, alebo na inej web stránke.

Spôsob realizácie projektu
a) výber dodávateľa zariadenia
b) inštalácia zariadenia
c) skúšobná prevádzka a uvedenie zariadenia do užívania
Projekt sa uskutoční dodávateľsky, odbornou firmou. Najprv urobíme prieskum trhu a uskutočníme výberové konanie, aby sme vedeli vytypovať navhodnejšieho dodávateľa. Zariadenie sa nainštaluje na stenu koncovej budovy rodinného domu, priamo pri vstupe do Zádielskej tiesňavy. Monitor sa umiestni na  priľahlý podnikateľský objekt ( v dlhodobom prenájme a v prevádzke našej organizácie) tak, aby bol stále dostupný pre každého návštevníka. Obidve budovy sú zabezpečené ochranným signalizačným zariadením, čím bude systém chránený pred cudzím zásahom a poškodením. Po nastavení a odskúšaní zariadenia sa celý systém uvedie do stálej prevádzky.

Udržateľnosť výsledkov projektu
Výsledok projektu-kvalitný, kompatibilný informačný systém bude v regióne Zádielskej tiesňavy inovatívnym prostiedkom na zlepšenie šírenia turistických informácií. Jeho udržateľnosť je zabezpečená kvalitným a stálym  projektovým tímom, tvoreným členmi našej organizácie. Nazanedbateľným prvkom udržateľnosti je aj vzrastajúci záujem návštevníkov o kvalitné informácie prostredníctvom informačných technológií, ktoré už teraz majú v cestovnom ruchu svoje nezastupiteľné miesto. Finančná udržateľnosť projektu je zabezpečená podnikateľskou činnosťou našej organizácie.

Termín realizácie projektu
06/2012 - 10/2012

Výška poskytnutej dotácie
2 817,00 €

V roku 1990 bola vyhlásená chránená krajinná oblasť Latorica, ktorá je svojou rozlohou 18 510 ha druhou najväčšou chránenou oblasťou. Jej časť – Ramsarská lokalita sa v roku 1993 stala súčasťou zoznamu medzinárodne významných mokradí. Ďalším významným územím je Tice, čo je asi 64 hektárov veľké územie, ktoré tvorí bývalé koryto rieky Tisa. A do tretice, v CHKO Latorica sa nachádza aj Tajba, čo je jediná oblasť, v ktorej na našom území žije korytnačka močiarna.
Územie plné mokradí, kanálov a slepých ramien vytvára prirodzenú ochranu pre život vzácnej vodnej a močiarnej fauny a flóry.

Pokiaľ hľadáte miesto s krásnym výhľadom a nie veľmi náročným výstupom, navštívte Folkmarskú skalu. Prírodná scenéria, ktorá sa odkryje pri dosiahnutí vrcholu, dozaista nadchne každého. Pri troche šťastia, ktorú zaručí jasná obloha, je to jedno z miest, odkiaľ môžete sledovať aj panorámu Vysokých Tatier. Každopádne však získate pekný výhľad na hrebeň Volovských vrchov, Kojšovu hoľu, Čiernu horu s Roháčkou a Branisko. Rovno pred sebou zasa nazriete do veľkého otvoreného priestoru doliny, v ktorej sa nachádza rázovitá obec Kojšov. V prípade hmly ste aspoň vystúpili na miesto, odkiaľ si vychutnáte čaro inverzie, teda s krásnym a jasným výhľadom do diaľky a bielym oceánom hmly priamo pod svojimi nohami.

Človeku, ktorý nepozná tunajšiu históriu, ani nenapadne, že sa nachádza na miestach, ktoré boli v stredoveku poznačené bohatou baníckou činnosťou. Len pod bralom Folkmarskej skaly sa nachádzalo štrnásť štôlní, v blízkom okolí podstatne viac. Dnes však krajinnú scenériu nenarúša nič a príroda si vás podmaní svojim čarom a harmóniou.

text a foto: Slavomír Szabó

Zoznam svetového dedičstva UNESCO v Košickom samosprávnom kraji zahŕňa Kostol sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej, Kostol Ducha Svätého v Žehre, jaskyne Slovenského krasu a Spišský hrad s okolím. Práve v bezprostrednom okolí Spišského hradu sa nachádza významná lokalita Dreveník, ktorá najmä vďaka svojim skalným vežiam patrí medzi atraktívne výletné miesta.

Pohľad geológa

Národná prírodná rezervácia Dreveník sa nachádza na stolovej hore rovnakého mena s nadmorskou výškou 609 metrov. Z geologického hľadiska ide o travertínovú kopu. Travertín je forma vápenca, ktorá vzniká zrážaním naplavenín minerálnych a prevažne termálnych prameňov. Blízkosť stále aktívnych prameňov tohto druhu na blízkej lokalite Sivá brada takúto činnosť v tejto oblasti Potvrdzuje. Dreveník je najväčšou travertínovou kopou na Slovensku.

Vďaka bohatej erozívnej činnosti je pre Dreveník charakteristická rozmanitosťou tvarov, medzi ktorými vynikajú kamenné veže a hlboké údolie, vnárajúce sa do zdanlivej roviny. Na rovnakom základe tu vzniklo aj viacero jaskýň, z ktorých sú najznámejšie Ľadová jaskyňa, Hlboká priepasť, Veľká jaskyňa, Pleky, Medúzová jaskyňa, Šikmá jaskyňa, Esovitá jaskyňa a jaskyňa Pod lipou. Jaskyne nie sú turisticky prístupné.

Hrúbka travertínov dosahuje až 100 metrov, pričom povrchové kamenné útvary sa nachádzajú najmä na okrajoch kopy. Stred tvorí plošina, ktorá vznikla koncom treťohôr spojením niekoľkých travertínových kôp.

Dreveník predovšetkým ponúka priestor na nenáročnú túru po mimoriadne krásnych miestach. Bez výraznejšieho prevýšenia sa človek dostáva k úžasným výhľadom na Branisko a Levočské vrchy, Spišský hrad, Katedrálu sv. Martina Spišskej Kapituly i známy kostolík v Žehre.

Zaujmú najmä skalné veže v častiach nazývaných Kamenný raj a peklo. Svoje čaro má aj prechádzka uprostred travertínovej kopy po planine s bohatou teplomilnou vegetáciou.

Turisti, ktorí sa chcú i voľačomu podučiť, si môžu prejsť náučný chodník Sivá Brada – Dreveník s dĺžkou 14,5 km.
Na Dreveník vedie žltá turistická značka zo Spišského Podhradia do Žehry (a opačne).

Slavo Szabó

Park pri betliarskom kaštieli je najväčším historickým prírodno-krajinárskym parkom na Slovensku. Kaštieľ obklopuje prekrásny anglický park s množstvom vzácnych druhov drevín, fontán, jazierok a plastík, ktorý s rozlohou 81 ha patrí k najväčším udržiavaným parkom na Slovensku a v roku 1977 bol zapísaný do zoznamu svetových historických záhrad a parkov. Bol založený v roku 1792.

V kompozícii parku zohráva mimoriadne významnú úlohu aj jeho okolie. Park je osadený v strednej časti údolia betliarskeho krivého potoka. Základ parkovej výsadby tvoria domáce druhy drevín – hlavne javory, jasene, lipy, duby, hraby, buky a iné. Architektonická a krajinárska zložka sa vzájomne prelínajú. Zaujímavý je Slobodomurársky pavilón, ukrytý v zmiešanom poraste a obohnaný vodnou priekopou. Podobne medzi veľmi zaujímavé stavby patrí Veľký umelý vodopád s grottou. Ďalšie zaujímavé objekty sú Hermésova studňa, stĺp z vápenatého tufu vysoký 3,20 m zvaný Olympijský oheň, tajomný Bosnia–bar (zrúcanina), rotunda, v ktorej bola pôvodne umiestnená knižnica, Japonský most, Čínsky pavilón a iné. Z plastík bol najvzácnejší Budha, ktorého však ukradli. Zaujímavosťou je aj liatinová socha rytiera Arpáda, vysoká 150 cm.

Ak hľadáte únik z pretechnizovaného sveta, plného žiarenia, vibrácií, smradu a nervozity, máme pre vás ideálny tip - navštívte chránené vtáčie územie Vtáči raj pri Sennom. Z Michaloviec je to 17 kilometrov smerom na juh po ceste č. 555, z ktorej v Palíne odbočíte doľava. Pri kostole v Sennom sa vydáte po zelenej značke popri kanáli Čierna voda, v lete plnom rozkvitnutých lekien. Len čo odídete z dediny, obklopí vás ticho.

Po ľavej strane sa rozprestierajú lúky a mokrade, napravo môžete sledovať život na Senianskych rybníkoch. Po pätnástich minútach voľnej chôdze prídete k pozorovacej veži. Poskytne vám výhľad do širokého okolia. Tu si môžete vychutnávať ladný let volaviek či splašené bźkanie kačíc, majestátne labute, potáplice alebo vysoko nad lúkami krúžiace dravce. Ak chcete mať naozaj silný zážitok, vyberte sa sem zavčas rána.
Náučný chodník Vtáčim rajom vám na informačných tabuliach poskytne podrobné informácie  nielen o hniezdiacich vtákoch, ale aj o histórii celého územia.

Chránené vtáčie územia Senianske rybníky patrí medzi najvýznamnejšie hniezdne a migračné lokality vzácnych, ohrozených a zraniteľných vodných vtákov na Slovensku. Sú najväčším hniezdiskom Volavky bielej a Volavky purpurovej a jediným pravidelným hniezdiskom Lyžičiara bieleho. Projekt Ochrana chránených vtáčích území Senné a Medzibodrožie sa realizoval v úzkej spolupráci so Slovenskou ornitologickou spoločnosťou/BirdLife Slovensko, Zemplínskym múzeom v Michalovciach, Poľovníckym združením Ostrovik a obcami Senné, Iňačovce, Blatná Polianka a Hažín.

Podrobné informácie o lokalite a projekte nájdete na stránkach LIFE NATURE Projekt.

Na juhovýchode Slovenska, v miestach kde rastú vinice s tým najlepším hroznom, kde sa snúbi minulosť s prítomnosťou, prúdia čarokrásne rieky s malebnými zákutiami a rastú vzácne lužné lesy, tam sa tiahne Tokajská vínna cesta. Je to klenot, dar Zeme ako miesto, kde sa začal odvíjať príbeh vína, ktoré vstúpilo do európskych dejín.

„Vinum regum, rex vinorum“ – čiže „Víno kráľov, kráľ vín“, s takýmito slovami ponúkal tokajské francúzsky kráľ Ľudovít XV. milovanej Madame de Pompadour, keď popri svojich povinnostiach nachádzal čas na to, čo jeho život robilo pekným a príjemným. Zďaleka však nebol prvým objaviteľom neopakovateľnej chute a arómy tokajského skvostu. Už jeho pradedo kráľ Ľudovít XIV. požadoval, aby na stole počas kráľovskej večere nikdy nechýbali tokajské vína a vychutnával ich denne. Tento panovník, nazývaný aj Kráľ Slnko, bol známy ako mimoriadny estét a majiteľ vycibreného vkusu. A kráľovský vkus mal aj pri výbere najlepších vín.

Ruský cár Peter I., nazývaný Veľký, neostával pozadu. V tokajskom víne videl klenot hodný dostatočnej ochrany. Aby si bol istý, že na jeho stole nebude nikdy chýbať, obchodníkov, ktorí mu ho dovážali, vysielal na Tokaj sprevádzaných početnou eskortou vojakov. V tejto tradícii pokračovala aj ruská cisárovná Katarína.

Neboli to len vladári, ale aj celý zástup vysokých štátnikov, pápežov, spisovateľov, básnikov, hudobných skladateľov, ktorí prijímali čaro darov Tokaja ako súčasť svojho života. Tokajské víno miloval nemecký básnik, humanista a mysliteľ Johann Wolfgang von Goethe, francúzsky filozof a spisovateľ Francois Voltaire,  rakúsky hudobný skladateľ raného romantizmu Franz Peter Schubert, tiež uhorský hudobný skladateľ a klavírny virtuóz Ferencz Liszt. V neposlednom rade to bol aj jeden z najväčších velikánov svetovej hudobnej tvorby Ludwig van Beethoven. Všetci títo muži vedeli, ako vytvoriť diela vstupujúce do dejín umenia. Všetci títo muži sa vedeli aj rozhodnúť pre kvalitné víno.

Príbeh, ktorý začal, ale neskončil

Ak chceme nájsť pôvod toho, prečo sa tokajská vinohradnícka oblasť stala svetoznámou, musíme sa vrátiť do čias starších ako ľudstvo samo. Do čias, kedy tu bolo slnko vzácne a rozdiel medzi dňom a nocou ostával nevýrazný. Oblohu zatemňovali čierne mraky vznášajúceho sa dymu a popolčeka zo sopiek, ktoré chrlili na celé okolie žeravú lávu. Zem sa ešte len formovala a nič nenaznačovalo, že by ju raz mohol osídliť ľudský druh. Prešli státisíce, možno milióny rokov, aby sa toto územie stalo rajom s unikátnou pôdou predurčenou na vinohradnícky rozvoj.

Pôvod pestovania viniča v tejto oblasti sa udáva od prvých storočí nášho letopočtu, keď tu kráčali légie rímskeho vojska. Z celého radu národov, ktoré spoznali výnimočné vlastnosti tejto pôdy, sa tu v 8. storočí usídlili Slovania - najstaršia trvalo žijúca kultúra v tejto oblasti do súčasnosti. Na území, ktoré potom osídlili aj Maďari, spoločne rozvíjali miestne vinice natoľko, že sa o nich píše v dobových listinách z 13. storočia. Boli to časy, kedy miestni obyvatelia trpeli pod nájazdmi tatárskych vpádov, avšak práve toto ťažké obdobie bolo svojim spôsobom i objavné. Ľudia si ako úkryty začali budovať sieť podzemných chodieb, ktoré sa v sopečnej tufovej pôde kopali pomerne ľahko. Po ukončení obliehania zistili, že ich niekdajšie skrýše sú priam ideálnym miestom na kvasenie a uskladňovanie vína. Dnes sa svahmi tokajskej oblasti tiahnu kilometre priestranných podzemných pivníc s obrovskými i menšími dubovými sudmi. V podzemí sa nachádzajú aj niektoré reštaurácie a degustačné miestnosti. Ich atmosféra a čaro sú neopakovateľné. Nie nadarmo patria medzi chránené národné historické kultúrne pamiatky Slovenska. Príbeh vína takto tatárskymi útokmi neskončil, ale dostal nový unikátny rozmer.

Zabudnúť na zem výnimočných vlastností by bolo hriechom pre každého panovníka. Známy uhorský kráľ Belo IV. sa rozhodol Tatármi zničené územie osídliť odborníkmi zo zahraničia. Takto sa stalo, že tu v 13. storočí privolal talianskych vinárov, ktorí so sebou priniesli aj nové odrody hrozna.  Medzi nimi sa výrazne uchytil najmä lahodný furmint, ktorý svojou prirodzenou sladkosťou ovplyvňuje kraj doposiaľ.

Dokonca aj Turci, ktorí počas expanzie Osmanskej ríše ovládali Tokaj vyše storočia, vinice chránili. Ako moslimovia síce nesmeli piť víno, ale pochopili, aký je to výhodný artikel a obchodovali s ním.

Rímske légie, prví Slovania a Maďari, talianski vinári v stredoveku, či Ľudovít XIV., Ferencz Liszt a Ludwig van Beethoven sú súčasťou histórie. Lenže ako je to s tunajšou krajinou a jej slávou dnes? Aj ona patrí „len“ histórii? Určite nie. Tokajské vína sa zo Slovenska stále vyvážajú do celého sveta. Každoročne víťazia v množstve prestížnych súťaží. Koho by toto tvrdenie nepresvedčilo, stačí spomenúť jeden argument. V roku 2008 získala spoločnosť J&J Ostrožovič za Tokaj cuvée - slamové víno, zlatú medailu na prestížnej svetovej súťaži Vinalies Internationales v Paríži ako za najlepší produkt v kategórii biele vína polosladké a sladké. Prítomnosť sa od minulosti líši najmä tým, že skvosty snaženia miestnych vinohradníkov už nie sú prístupné len umelcom a šľachte, ale každému. A najlepšie vraj chutia priamo v stáročia starých tokajských pivniciach.

Vodopády, úzke chodníky, tiesňavy, reťaze, turisti na každom kroku, ale aj nedotknutá divočina členitých roklín, chrbtov a náhorných planín, to je park plný unikátov – to je Národný park Slovenský raj.

Nachádza sa v centrálnej časti Západných Karpát, v severnej časti Slovenského rudohoria, medzi mestami Spišská Nová Ves, Dobšiná a obcou Hranovnica. Slovenský raj je krasovým územím a výnimočný je povrchovým a podzemným krasom – roklinami s vodopádmi, kaňonmi a jaskyňami (430 jaskýň) – ale aj relatívne pôvodným zložením drevín vďaka členitosti a neprístupnosti územia. Výnimočný je teplotným zvratom (inverziou), kedy teplomilné spoločenstvá živočíchov a rastlín sú v najvyšších polohách roklín a naopak chladnomilné spoločenstvá sú v najnižších polohách na dne roklín. Pre neopakovateľné prírodné výtvory bolo toto územie v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia pomenované Slovenským rajom.

Vzácna flóra a fauna

V Slovenskom raji rastie niekoľko európsky významných druhov rastlín: poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica), črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica), zvonovec ľaliolistý (Adenophora lilifolia) a z nižších rastlín kyjanôčka zelená (Buxbaumia viridis). Unikátne sú lúčne spoločenstvá. Najcennejšiou lokalitou lúk sú Kopanecké lúky, na 1 m2 tu bolo zistených 74 druhov vyšších rastlín.

foto8851_slov.raj_safran_autor_peter_oleksak_small_1.jpg

Z európsky významných druhov živočíchov tu žije: zo šeliem medveď hnedý (Ursus arctos), vlk obyčajný (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx), vydra riečna (Lutra lutra), z dravých vtákov orol skalný (Aquila chrysaetos), orol krikľavý (Aquila pomarina), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), včelár lesný (Pernis apivorus), zo sov kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), pôtik kapcavý (Aegolius funereus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), výr skalný (Bubo bubo), z ďatľov ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ čierny (Dryocopus martius), žlna sivá (Picus canus), z lesných kúr jariabok hôrny (Bonasa bonasia), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) a tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), zriedkavý bocian čierny (Ciconia nigra) a ďalšie druhy vtákov.

Z obojživelníkov európskeho významu tu žijú mlok karpatský (Triturus montandoni), mlok hrebenatý (Triturus cristatus), kunka žltobruchá (Bombina variegata), z rýb hlaváč európsky (Cottus gobio), mrena stredomorská (Barbus meridionalis), vzácna mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi), z chrobákov fuzáč veľký (Cerambyx  cerdo), z mäkkýšov korýtko riečne (Unio crassus) a pimprlík mokraďový (Vertigo angustior).

Osobitá je fauna jaskýň, z netopierov európskeho významu tu zimujú: netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier ostrouchý (Myotis blythi), netopier brvitý (Myotis emarginatus), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). Najlepšie preskúmanou skupinou bezstavovcov sú motýle, v Slovenskom raji bolo zistených 2177 druhov motýľov, z toho 2 druhy novo objavené.

Turistické sprístupnenie

Slovenský raj je turistami navštevovaný počas celého roku. Jeho územie sprístupňuje okolo 300 km značkovaných turistických chodníkov. Na poznávanie prírody slúži 8 náučných chodníkov. Prechod roklinami umožňujú zabudované technické zariadenia – rebríky, stúpačky, mostíky, reťaze. Informácie o náročnosti trás, prírode Slovenského raja a jej ochrane môžu návštevníci získať počas mesiacov jún – august v Informačnom stredisku Správy národného parku na Podlesku.

pieckyx_g_slov.raj_autor_peter_oleksak_small.jpg

Medzi najkrajšie a samozrejme turisticky najpríťažlivejšie patria sprístupnené rokliny s vodopádmi Slovenského raja: Veľký Sokol, Piecky, Suchá Belá, Kyseľ, Sokolia dolina, Zejmarská roklina, ďalej kaňon Prielomu Hornádu a zo sprístupnených jaskýň jedinečná Dobšinská ľadová jaskyňa.

Z histórie ochrany

Veľmi významné medzníky v histórii ochrany prírody Slovenského raja, predtým Stratenskej hornatiny sú štyri: Rok 1890, kedy knieža Filip Sachs - Coburg zriadil na 11 600 ha Stratenskej doliny, Veľkého a Malého Sokola a Glacu jeleniu rezerváciu. Až do roku 1871 sa jelenia zver v Slovenskom raji nevyskytovala, bola tu človekom vypustená a cieľavedome chránená. Slovenský raj sa tak radí medzi najstaršie chránené územia Európy. V roku 1926 z iniciatívy Klubu československých turistov v Spišskej Novej Vsi bola zakázaná ťažba dreva holorubným spôsobom, odstreľovanie a zasypávanie vodopádov dynamitom v Suchej Belej, Pieckach, Veľkom a Malom Sokoli. Zničená bola takto roklina Malého Sokola a horná časť Piecok. V roku 1964 bol Slovenský raj vyhlásený za Chránenú krajinnú oblasť, prvú svojho druhu na území Československa a začala sa systematická ochrana prírody včítane personálneho vybavenia. V roku 1988 bol Slovenský raj vyhlásený za Národný park, 4. národný park na území Slovenska, veľkoplošné chránené územie s najprísnejším režimom ochrany.

Ochrana Slovenského raja

Národný park Slovenský raj zaberá plochu 19 763 ha vlastného územia a 13 011 ha ochranného pásma. Najcennejšie spoločenstvá, prírodné výtvory, fauna a flóra sú chránené v 11 národných prírodných rezerváciách - Kyseľ, Piecky, Sokol, Suchá Belá, Prielom Hornádu, Tri kopce, Holý kameň, Hnilecká jelšina, Statená, Vernárska tiesňava a Zejmarská roklina - 9 prírodných rezerváciách, 3 národných prírodných pamiatkach, 2 prírodných pamiatkach a 1 chránenom areáli. Národná prírodná pamiatka - Dobšinská ľadová jaskyňa – bola pre svoje mimoriadne hodnoty zaradená do Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Takmer celé územie národného parku bolo zaradené  medzi územia európskeho významu sústavy NATURA 2000.

 

Planinou Horný vrch vedú dve turistické značky – červená a žltá. Červená spája sedlo Soroška so Zádielskou dolinou a žltá prechádza zo Zádielskej doliny cez planinu do obce Hrhov. Pokiaľ sa rozhodnete pre žltú značku, očakávajte, že v závere trasy pred zostupom do dediny sa dostanete na miesto s nádherným výhľadom na Turniansku kotlinu. Otvorí sa pred vami rozľahlý priestor údolia vymodelovaného riekou Turňa, rovno pred sebou uvidíte planinu Dolný vrch a územie Maďarska, pohľad na Hrhovské jazerá a po ľavici to už bude pohľad z vtáčej perspektívy na otvorenú kotlinu s výhľadom na bralá ústia Zádielskej tiesňavy.

Spočiniete na mieste so skalami bohato prerastanými skalnými ružami, kde sa hodno zastaviť a vychutnať si atmosféru, v ktorej hľadíte nadol z prevýšenia asi sto metrov. Naviac je to tá časť Slovenského krasu, ktorá nie je turisticky frekventovaná a pokiaľ radi kráčate v tichosti, máte veľkú šancu pozorovať srny alebo jeleňov.
Je to miesto, ktorého obraz sa vám vynorí a vnesie do vašej duše pokoj a harmóniu aj mnoho dní po jeho návšteve, keď budete zmáhaní každodenným stresom a rutinou.

Trasa

Výstup ma planinu Horný vrch začína na konci Zádielskej doliny. K celkovému času je teda potrebné pripočítať ešte čas, ktorý potrebujete, aby ste sa na začiatok trasy dostali. Pokiaľ idete rovno Zádielskou dolinou zo Zádielu, je to cca 1 hodina a 15 minút. Ak sa tam vyberiete z Hačavy cez Hačavské sedlo, musíte si pripočítať cca 1 hodinu a 50 minút.

Zo Zádielskej doliny až do Hrhova idete stále po jednej a tej istej žltej turistickej značke.

Čas po žltej značke: 2 hodiny a 50 minút.

Prevýšenie:

Zádielska dolina, horáreň: nadmorská výška 450 metrov
Planina Horný vrch: nadmorská výška cca 700 metrov
Obec Hrhov: nadmorská výška cca 200 metrov
Celkové prevýšenie: cca 250 výškových metrov
Celkové klesanie: cca 500 výškových metrov

Odporúčaný smer

Túto trasu odporúčame prejsť v opísanom smere a určite nie v opačnom. Má to dve príčiny. Opísaný smer vám garantuje väčšinou klesanie, opačný výstup z Hrhova na planinu by bol oveľa namáhavejší, v nástupe strmý a na jednom úseku pri skalách takmer „po štyroch“. Druhou príčinou je jednoduchšia orientácia. Opäť ide o rovnaký úsek, teda z planiny do Hrhova. Značenie je veľmi slabé (2011), môžete poblúdiť v spleti úzkych chodníčkov vyšliapaných zverinou. Ak idete v opísanom smere, takmer po celý čas máte dedinu pod sebou, vidíte ju a orientácia je jednoduchšia. Ak by ste sa však predsa len rozhodli ísť tadiaľ opačne – teda nahor, značku stratiť a na niektorej z početných zvieracích cestičiek absolvovať intenzívny kurz predierania sa hustým porastom pichľavých krov šípkových ruží.

Opis trasy

Trasa začína na rázcestí turistických značiek v hornej časti Zádielskej doliny v lokalite Horáreň. Spočiatku vedú vľavo červená a žltá značka súbežne, vstupujú do lesa, kde začína stúpanie. Po niekoľkých krátkych minútach sa dostanete do lokality Po Vápennou stráňou, kde sa značky rozchádzajú. Žltá smeruje viac doľava, červená ide rovno. Všimnite si, že ste chôdzi nejaký čas venovali, zároveň ste už prekonali 25 výškových metrov a značenie na žltej značke je rovnaké ako v doline, teda 2 hodiny a 50 minút do Hrhova. Tento zmätok značkárov ignorujte a stúpajte nahor.

Na úseku necelého kilometra vás čaká trochu strmšie, ale jediné stúpanie trasy. Zádielsku dolinu máte po ľavej strane, za chrbtom Baksovú dolinu. Podklad cesty je tvrdá udupaná zem pomerne širokého lesného chodníka. Po chvíli sa dostanete na okraj planiny, z ktorého síce nie sú výhľady, ale okamžite sa vám uľaví. Pred vami je úsek, ktorý vedie príjemným, čiastočne zvlneným, ale prevažne rovinatým územím. Ste už hore.

Značkovanie je v tomto úseku relatívne dostatočné, ale dávajte pozor a nenechajte sa zviesť širokou lesnou cestou, ktorá je prejazdná aj autom. Nie je totiž celkom totožná s turistickým značením.

Značka sa tiahne veľkým oblúkom v smere na západ, niekoľkokrát vstupuje na širokú cestu a opäť ju opúšťa. Na viacerých miestach prechádza z pásma lesa na menšie i rozľahlejšie lúky, ktoré najmä v letnom období očaria množstvom kvetov typických pre vápencové podložie. Nie je výnimkou, ak tu napočítate aj zo desať druhov motýľov. Pôvodne listnatý les sa mení na zmiešaný s niekoľkými skupinkami smrekovcov opadavých.

Po chvíli sa prejdete okolo poľovníckej chaty Tanya a dostanete k prvému z posedov, za ktorým za nachádza jaskyňa Čertova diera. Tu ste v polovici cesty. Žiaľ, pokiaľ so sebou nemáte GPS so zabudovanou turistickou mapou, neviete bod presne určiť, pretože značka ide ďalej bez akéhokoľvek upozornenia, že Čertova diera je nablízku.

Aj ďalšia trasa, vedúca rovnako prevažne rovinatým lesom s viacerými menšími vápencovými skalkami, je značená dobre. Naraz les skončí a ocitnete sa na lúčke na okraji strmého svahu. Pohľad, ktorý sme opísali v úvode tohto článku, určite stojí za to. Zastavte sa, vychutnajte si pohľad a nasávajte atmosféru.

Poslednou časťou trasy je zostup po strmom svahu z planiny do Hrhova. Najmä na začiatku to ide riadne z kopca, miestami sa pri malých skalách musíte pridŕžať aj rukami. Neskôr sa objaví úzky chodníček, ktorý neklesá kolmo nadol, ale vedie miernejšie. Tu je značkovanie slabé, avšak už po celý čas vidíte dedinu, kam smerujete.

Kam ďalej

Keď prídete do Hrhova, môžete si pozrieť Hrhovský vodopád, pôvodne gotický kostol so zachovanými obrannými múrmi, reformovaný kostol z 18. storočia, alebo sa ísť prejsť k Hrhovským rybníkom a zájsť na Veľký Paklan.

text a foto: Slavomír Szabó

Odoberať RSS - Národné parky a rezervácie