Pridaj zaujímavosť

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/svinica-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/raj-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/hodkovce-1_0.jpg

Kláštorisko - Letanovce

Kláštorisko, ktoré sa nachádza v katastrálnom území obce Letanovce je jediné turistické centrum, ktoré sa nenachádza na okraji Národného parku Slovenský raj, ale v jeho „vnútrozemí“. Z rozľahlej planiny, ktorá siaha od Čertovej sihoti až po planinu Glac, je predovšetkým známa lúka, na ktorej sa nachádza reštaurácia, ubytovacie chatky pre menej náročných turistov a zrúcanina niekdajšieho kartuziánskeho kláštora. Cez kláštor, na ktorého rekonštrukcii sa intenzívne pracuje, prechádza krátky prehliadkový chodník.

Počiatky osídľovania Kláštoriska možno hľadať v roku 1241, keď na územie útočili Tatári. Obyvatelia okolitých dedín si toto miesto vybrali na útek a ochranu. Z troch strán je chránené hlbokými tiesňavami, pre prípad úteku sa im ponúkali viaceré možnosti úkrytu v roklinách i blízkych jaskyniach. V tom čase tu ešte kláštor nestál a v historických záznamoch sa t8to lokalita nazýva Lapis refugii - Skala útočišťa.

Od roku 1299 sa začína spomínať osídlenie mníchmi z rádu kartuziánov, v roku 1305 tu už budovali kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a kláštorné cely (na ubytovanie mníchov). O dva roky na to Spišská kapitula vyslala mníchov kartuziánov na trvalé osídlenie Kláštoriska. Prvým priorom bol otec Konrád. Súčasťou práce mníchov bolo prepisovanie kníh. V danom čase ešte kníhtlač nejestvovala (až v 15. storočí), knihy sa prepisovali ručne, naviac i bohato ilustrovali a hodnota každej y nich bola obrovská.

Vyše sto rokov bol kláštorný život pokojný a napriek počiatočným nedostatkom sa mníchom čoskoro dostávalo štedrej podpory od okolitých pánov. Už v roku 1320 vznikol aj ich „bratský“ Červený kláštor pri rieke Dunajec. V roku 1433 však v rámci svojich „spanilých jázd“ Kláštorisko vydrancovali a vypálili Husiti. Po ich odtiahnutí však mnísi vďaka štedrým darom šľachty kláštor rýchlo opravili. Keď už husitské hnutie v Čechách utrpelo porážku, niekdajší husitskí bojovníci sa nechali zverbovať do vojsk, ktoré bránili nástupnícke práva Ladislava Pohrobka na uhorský trón. Keď Ladislav Pohrobok v roku 1453 skutočne na trón zasadol, bývalí husiti vedení Jánom Jiskrom sa mali vrátiť do Čiech. Tu nastal v radoch vojska rozkol a veľká časť bojovníkov vedená Petrom Aksamitom sa oddelila, dúfajúc vo vzkriesenie ideálov husitstva a začiatok nového vlastného boja. Rozhodli sa usadiť na Spiši (na Zelenej hore je Aksamitova skala) a založiť Nový Tábor. V roku 1454 Kláštorisko opätovne napadli a vyplienili. Zničili ho natoľko, že sa mnísi vysťahovali do Levoče. Kláštor začali opravovať až v roku 1478, keď sa Ján Jiskra vrátil na Spiš s novým vojskom, aby odtiaľ vyhnal svojich niekdajších spolubojovníkov. Znovuvybudovanie kláštora osobne viedol priateľ vtedajšieho kráľa Mateja Korvína - prior z Mauerbachu.

Zvláštne postavenie v histórii Kláštoriska mala Hedviga, ktorá bola manželkou a neskôr vdovou po palatínovi Štefanovi Zápoľskom. Vďaka štedrej majetkovej podpore kláštora mala ako jediný žena v jeho histórii možnosť doň vstúpiť. (Hedviga štedro dotovala viaceré sakrálne stavby, okre iného aj gotický kostol v Hrabušiciach.)

Zánik kláštora sa datuje do roku 1543, keď ho prepadol lúpežný rytier a kapitán muránskeho hradu Matej Bašo. Po vyhnaní mníchov začal kláštor využívať ako svoju pevnosť. Ešte v tom istom roku pri opustení kláštora vojakmi z rozhodnutia Spišskej kapituly celú stavbu zbúrali. Mnísi sa odsťahovali do Červeného kláštora v Pieninách.

Kláštorisko je miesto, kde sa stretajú turistické značky z každej časti Slovenského raja. Prvé ubytovanie tu začali turistom ponúkať už v roku 1923. Dnes sa tu nachádza reštaurácia s celoročnou prevádzkou, stredisko Horskej služby, táborisko a poskytuje ubytovanie v malých chatkách so sezónnou prevádzkou. Kontakt reštauráciu a ubytovanie: 053 449 33 07.

Slavomír Szabó

Príloha:
Galéria:
Región navštívilo 7 ľudí