Pridaj zaujímavosť

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/svinica-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/raj-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://www.terraincognita.sk/sites/terra/files/hodkovce-1_0.jpg

Sokolíci zo Strážnej skaly

začiatok 17. storočia
Hrabušice

Samuel stál pred oltárom hneď vedľa kňaza. Zopäté ruky držal pred sebou a pozeral na stareny v prvých laviciach. Mali privreté viečka, na hlavách tmavé šatky. Oddávali sa nábožnému spevu, trasľavými hlasmi precízne ťahali dlhé hlásky. Slová piesne plynuli hrabušickým svätostánkom, vznášali sa okolo podobizní svätcov, stúpali hore ku gotickej klenbe kostola. Samuel miništroval rád. Niekomu by sa zdalo, že na tom nie je nič zaujímavé, že je to vždy rovnaké, tie isté pohyby, slová, i ľudia čo tu prichádzali. Lenže pre neho to tak nebolo. Vždy ho zaujalo niečo, čo vzbudilo jeho úžas. Bývali to aj stokrát videné veci, na ktoré odrazu, v akomsi okamihu precitnutia, hľadel inak. Minule sa zadíval na ozdobný detail na rúchu svätice, ktorú starý majster vyrezal do mäkkého lipového dreva. Inokedy mal pocit, že keby sa končekmi prstov dotkol sochy Krista, pocítil by teplo skutočnej ľudskej pokožky. Samuel si rád obliekal biele miništrantské rúcho, pre tieto okamihy, ale aj preto, lebo sa pritom cítil dôležito.

Nábožná pieseň akoby nemala konca. Inokedy by mu to neprekážalo, no dnes bol netrpezlivý. Už aby som bol vonku! Pátravo sa zahľadel za posledné lavice, kde postávali chlapci. Neboli to sopľoši, no nepatrili ani medzi mužov. Boli vo veku, kedy sa už nepatrilo, aby sa krčili vpredu medzi deťmi, no postaviť sa medzi chlapov, to by bolo ešte trúfalé. Medzi výrastkami nápadne vyčnievala hlava s tmavými strapatými kučerami. Bol to Jaňu. Samuel videl, ako sa jeho kamarát netrpezlivo ošíval. A vedel prečo. Bolo to pre to tajomstvo, ich spoločné tajomstvo, ktoré z nich spraví boháčov.

Príbeh si prečítajte na stránkach L. S. Pravé orechové

Príloha: