Terra Incognita

Ďalšia výstava z programu FotoFestu Košice 2011 sa po návrate ku koreňom v Alchýmii dagerotypie a naopak vystavením reakcií na v súčasnosti najpoužívanejšie médium – internet, sa v Pornoorno vracia aspoň čiastočne k základnému zmyslu fotografie, ktorou je znázorňovanie skutočnosti. Žiadna z vystavených prác tejto dvoj výstavy: Mladá súčasná fotografia - Šymon Kliman a Svatopluk Klesnil, ale nie je čistým klasickým dokumentom.
Obaja autori reagujú na súčasnosť nie len z hľadiska obsahového, ale aj vizuálneho a zaraďujú sa tak do prúdu tvorby štylizovaného dokumentu, ktorý je pre danú dobu pomerne typický – ak sa dnes, v dobe absolútnej slobody vyjadrenej v množstve štýlov, vôbec dá hovoriť o niečom typickom.. Autori svojím netradičným prístupom k téme polemizujú so svetom reklamy a módy.

Klesnilova séria „Chvíle šampiónov“ predstavuje v súčasnej fotografii pomerne výnimočné dielo z dvoch hľadísk – zaoberá sa okrajovou témou poľnohospodárstva, veľtrhov dobytka, ale túto na prvý pohľad neatraktívnu tému znázorňuje prostriedkami typickými skôr pre módnu fotografiu či reklamu. Tento Klesnilov štylizovaný pohľad stále ostáva dokumentom a nesie tak, podobne ako Klimanovi „Nádherní ľudia“ základnú informáciu o reálnom svete okolo nás. Ostáva fotografiou v tom pravom slova zmysle, hovorí: „...takto to bolo, toto som videl...“. Napriek tomu, práve vďaka svojej štylizácii, ale vypovedá oveľa viac než bežný dokument - vyjadruje názor, nastavuje zrkadlo iným súťažiam zo sveta ľudí, prirovnáva k voľbe kráľovien krásy, odkazuje na praktiky v móde a reklame.
Šymon Kliman na tejto výstave predstavuje dva súbory. Prvým sú portréty rómov z podtatranských osád v okolí Kežmarku vo svojich najlepších šatách, „Beautiful People“, ktoré, podobne ako Klesnilove „Chvíle šampiónov“ sú okrem čistého dokumentu, okrem vysoko profesionálneho portrétu, aj vyslovením autorovho názoru, polemizujúcim s praktikami v médiách, so zobrazujúcimi klišé a predsudkami väčšinovej spoločnosti. Výsledná séria portrétov je súčasne autorovým vyznaním lásky a obdivu k tomuto hrdému a húževnatému etniku, žijúcemu na Slovensku už po stáročia. Klimanovi „Cigáni“ odkazujú na klasický kánon portrétnej fotografie, čo by sa v súčasnosti mohlo zdať anachronizmom, ale otázkou je aj to, či súčasné umenie nepotrebuje niekedy návrat ku koreňom a či sa svojou súčasnou nezrozumiteľnosťou nevzdialilo až príliš nie len bežnému divákovi. Aj k tejto téme odkazuje klasicizmus Klimanových portrétov, zjavne inšpirovaný veľkými vzormi v maľbe predchádzajúcich storočí.
„Fashion in action“, ďalšia predstavená Klimanova práca, pracuje s veľmi podobným vizuálnym štýlom pri fotení módy a modeliek ako Klesnil pri fotení kráv. Umelé osvetlenie, využitie reálneho prostredia a náhodne prítomných ľudí – móda ako dokument, dokument ako móda... Typický príklad súčasného prelínania štýlov, vzájomného ovplyvňovania sa žánrov, preberania znakov, zdieľania vizuálnych charakteristík a myšlienkových línií.. A súčasne hra a radosť z tvorby.

Pavel Maria Smejkal
PhotoART Centrum, Košice