Terra Incognita

Na vínnej ceste, v Potisskej nížine medzi Boršou a Černochovom leží pod kopcom Pilíš obec Bara. Zmienky o obci pochádzajú už z roku 1296, je preto zrejmé, že vznikla pred týmto letopočtom. O jej starobylosti svedčia aj základy a časti múrov s architektonickými detailami románskeho slohu dnešného kostola reformovanej cirkvi, ktoré sú datované na začiatok 13. storočia.

Do Orechovej sa dostanete, ak budete zo Sobraniec pokračovať ďalej na ukrajinskú hranicu. Obec Orechová leží asi 6 km od okresného mesta v Sobranskej vinohradnickej oblasti na južných svahoch vihorlatskych vrchov, spájajúcich Karpaty s Východoslovenskou nížinou.

Najstaršia zmienka o poľnohospodársko - vinohradníckej obci Čerhov pochádza už z roku 1067, keď ju nachádzame na zozname obcí v majetku opátstva (podľa Zemplén vármegye köszégei). Podľa iných zdrojov sa obec prvýkrát spomína v roku 1329, keď sa potvrdzuje, že obec je majetkom šľachtickej rodiny z Tolcsvy.
Bez ohľadu na tieto rozdielne údaje, je z archeologických nálezov zrejmé, že táto oblasť bola obývaná už v mladšej dobe kamennej. Určite na to mala vplyv poloha a úrodnosť pôdy.

Bohatá história obce Jasov je spojená nielen s kláštorom premonštrátov, ale aj s Jasovskou jaskyňou, v ktorej boli objavené stopy po obývaní ďaleko za prvou zmienkou o existencii obce.
Najstaršia zmienka o obci pochádza z roku 1234. Hovorí sa v nej o kláštore a obci, ktoré patrili k majetku hradu Turňa.

Milujem tmu. Možno si pľasnete po čele a vzdychnete, že som isto len chudák, ktorý chodí po zemi so zažmúrenými očami. Ale ja viem, že svet je plný krás. Ani mne neušlo, aký je úžasný pohľad na lesy a polia z vysokého kopca. Tiež na vodopád, ktorého prúd sa triešti o skaly alebo na východ či západ slnka. Akú radosť urobí očiam bežiace stádo sŕn, prvé kvety, ktoré sa derú spod topiaceho sa snehu, a to som ešte nespomenul, akou nehou napĺňa muža, keď pozerá na ženu, ako si prikladá k prsiam a kojí ich dieťa. Potomka, pokračovateľa rodu, ktorému stojí za to pohliadnuť do očí a precítiť, ako z nich sála láska a nevinnosť. Lebo také sú na počiatku všetky deti. Aspoň do chvíle, kým príde ich čas a začnú sa učiť narábať mečom.

História Slanca je spojená s históriou rovnomenného hradu. Zmienky o obci pochádzajú už z roku 1270 a o hrade z roku 1281. Zakladatelia obce boli poľnohospodári, ktorí sa okrem hlavnej činnosti venovali aj ťažbe a spracovaniu dreva.

Dejiny Moldavy nad Bodvou boli vždy ovplyvňované prírodnými podmienkami krajiny, v ktorej bola založena. Zďaleka však nielen v pozitívnom zmysle. Hoci lokalita mala všetky predpoklady na rozvoj poľnohospodárstva, remesiel aj obchodu, práve poloha Moldavy často znamenala ohrozenie. Úrodná náruč lákala nielen osadníkov, ale aj dobyvateľov.

Výstavbu železničnej trate do Slavošoviec si vyžiadala rozvíjajúca sa papierenská výroba a konci 19. storočia. Okrem odbytu výrobkov bolo pre Slavošovce životne dôležité získať dopravné spojenie pre prísun surovín, potrebných pri výrobe papiera. Železničná trať do Slavošoviec sa začala stavať v roku 1893 a otvorená bola v roku 1894.
Spojenie Slavošovce - Plešivec fungovalo bez problémov až do Videnskej arbitráže a do odtrhnutia južných území a ich pričlenenia k Maďarsku. Slavošovce stratili priamy kontakt so svetom po železnici.
Vedenie Slavošovských papierní, podporované ministerstvom dopravy Slovenskej republiky pripravilo a presadilo zámer vybudovať nové železničné spojenie Slavošoviec na Revúcu. Ambiciózny projekt počítal v prvej fáze s vybudovaním železničného tunela zo Slavošoviec do Korpáša (dnes časť Magnezitoviec) a odtiaľ pripojenie na existujúcu trať.

Dejiny Krásnohorského Podhradia sú úzko spojené s dejinami hradu Krásna Hôrka, ktorý sa nad obcou vypína od ranného stredoveku. Možno práve "vďaka" tejto skutočnosti je prvá hodnoverná zmienka o obci až z roku 1427, hoci je zrejmé, že osada tu existovala už viac ako 200 rokov predtým.